Tam bol človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Opýtali sa Ježiša: Je dovolené v sobotu uzdravovať? To preto, aby ho mohli obžalovať. On im povedal: Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol? A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť. Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel ju teda a bola zasa zdravá ako tá druhá. Mat 12,10-13

Pri čítaní textu, o ktorom rozmýšľame v posledných dňoch, ľudia väčšinou prehliadajú jednu dôležitú postavu tohto príbehu. Je ňou človek s ochrnutou rukou. Zdá sa, že tento človek nie je stredobodom Ježišovho záujmu.
„Tam bol človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Opýtali sa Ježiša: Je dovolené v sobotu uzdravovať? To preto, aby ho mohli obžalovať. On im povedal: Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol? A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť. Nato povedal tomu človeku: Vystri ruku! Vystrel ju teda a bola zasa zdravá ako tá druhá.“ (Mat 12,10-13) Občas si predstavujem, ako sa tento postihnutý človek cítil, keď sledoval rozhovor medzi farizejmi a Ježišom. Na čej strane stál? Myslel si, že Boh zakázal robiť v sobotu dobré skutky? Verím, že si prial, aby mal Ježiš pravdu. Práve sa s ním stretol. Zajtra by sa mu to už nemuselo podariť. Zajtra môže byť Ježiš niekde úplne inde. Alebo možno aj mŕtvy, pretože farizejom priam sršala nenávisť z očí. Odpoveď farizejom je zároveň odpoveďou chorému. Všimli ste si, akú cenu má chorý v Ježišových očiach? Ježiš sa prirovnáva k človeku, ktorý má poslednú ovečku. Keď ju v sobotu ešte pred cestou do synagógy odvádza na pastvu, ovečka nešťastnou náhodou spadne do jamy. A on, jej majiteľ, neváha a ide za ňou, aby ju vytiahol von.
Tou jedinou ovečkou, pre ktorú jej majiteľ riskuje zostup do hlbokej jamy, je chorý človek. Pre Ježiša to nie je len neznámy človek. Je jeho jedinou ovečkou. Ježiš o ňom vie. Pozná ho. Zostupuje za ním do priepasti napriek tomu, že je sobota. Berie ho na ramená a vynáša do bezpečia.
Vo chvíli, keď si chorý človek uvedomil dosah Ježišových slov, zrazu počuje príkaz: „Zdvihni ruku!“ Ani na chvíľu nezaváha. Vďaka príkladu s ovečkou verí, že Ježiš to myslí vážne. Pohne rukou – a zistí, že je zdravá. Muž je od radosti celý bez seba a spolu s ním aj väčšina prítomných.
Vždy, keď čítam o tom, koľko úsilia Ježiš venoval tomu, aby farizejom, zákonníkom i obyčajným ľuďom ukázal princípy, ako prežívať sobotu, prichádzam k záveru, že to nie je také jednoduché. Ak by jeho smrťou sobota stratila svoje výsadné postavenie oproti všedným dňom, táto Ježišova snaha by bola plytvaním času. A Ježiš časom neplytval.
Sobota zostala dodnes Pánovým dňom. Ježiš je stále Pánom soboty. Ako vtedy, aj dnes chce uzdravovať chorých od ich telesných aj duchovných chorôb. Aj preto dal tento príbeh zapísať do Biblie.

Pane, ďakujem, že viem, kde sa s Tebou môžem v sobotu stretnúť. Pomôž mi, aby som si túto možnosť vážil a pravidelne ju využíval. Pomôž mi, aby som sa v sobotu nedíval na iných očami farizejov, ktorí tak radi kritizovali. Chcem sa na nich dívať Tvojimi očami – očami, ktoré chcú pomáhať.