V istú sobotu išiel Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli. Tu niektorí farizeji povedali: „Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?“ Ježiš im odpovedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“ I povedal im: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“ Lukáš 6,1–5

Dnes „hrozí“ opačný problém, či nie? Aj u kresťanov praktizujúcich svoju vieru sú mnohé hodnoty také „pokrútené“, že sa neraz „čudujú“ tým, ktorí sviatočný sobotný deň prežijú bez toho, aby ho zbytočne naplnili prácou, ktorú mohli pri troche plánovania urobiť aj cez týždeň! Každý si musí svoj postoj zhodnotiť sám pred Bohom. Prvé, čo si treba uvedomiť, je fakt, že Boh ma nechce tento deň „zviazať“ nejakými zákazmi. Naopak, túži ma oslobodiť od nepokoja a naháňania a požehnať týmto dňom, pritiahnuť bližšie k sebe. Chce, aby som si oddýchol telesne i duševne. Pokúsim sa preskúmať, ako ja osobne vnímam dni sobotného odpočinku. Prečo „musím“ vstávať do zboru či modlitebne, keď sa chcem konečne vyspať? V telke idú dobré programy a ja mám venovať čas bohoslužbe? Potrebujem niečo vybaviť, lebo nestíham cez týždeň. Kedy vyperiem, vyžehlím a upracem, ak nie dnes? Boh mi dal sobotný deň nielen na telesný, ale aj duchovný oddych! Po týždni plnom stresov, náhlenia, povinností, termínov, si môžem vydýchnuť pri „Pánových nohách“ a zveriť mu všetky svoje starosti a problémy. Ako ja svätím deň sobotného odpočinku? Štvrté Božie prikázanie hovorí: „Pamätaj na deň sobotného odpočinku, aby si ho svätil!…“
Ježiš učil, že svätiť sobotu neznamená leňošiť či zasnene driemať v modlitebni či zbore. Učil, že každý okamih tohto dňa máme prežiť s Bohom, konajúc Jeho vôľu v skutkoch lásky a milosrdenstva. Je naozaj Syn človeka Pánom aj nad tvojimi sobotami?
„… a sväťte moje soboty, a budú znamením medzi mnou a medzi vami…“ (Ezechiel 20,20)