Peter mu povedal: Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem. Podobne hovorili aj ostatní učeníci. Vtedy Ježiš prišiel s nimi na miesto, ktoré sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: Sadnite si, kým odídem tamto a pomodlím sa. Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bedlite so mnou. Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty. Mat 26,35-39

Viac ako tri roky strávil Ježiš so svojimi učeníkmi na cestách. Prešli spolu peši stovky kilometrov. Navštívili veľké mestá aj malé dedinky. Stretávali sa so Židmi, Samaritánmi i pohanmi. Diskutovali so vzdelanými duchovnými vodcami i jednoduchými ženami.
Po skončení veľkonočnej hostiny sa Ježiš a jeho učeníci vybrali na poslednú cestu. „Vtedy Ježiš prišiel s nimi na miesto, ktoré sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: Sadnite si, kým odídem tamto a pomodlím sa. Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bedlite so mnou. Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ (Mat 26,35-39) V Getsemanskej záhrade nie je Ježiš so svojimi učeníkmi prvýkrát. Chodievali sem, keď neďaleko Jeruzalema hľadali pokojné miesto, kde by mohli byť sami, bez davu, ktorý Ježiša neustále sprevádzal. Judáš toto miesto dobre poznal. Podľa neho to bolo vhodné miesto na to, aby tu Ježiša v tichosti zatkli.
Getsemani bol sad, kde rástli olivovníky. Podľa toho dostal aramejské meno „Gat šemen“, čo môžeme preložiť ako „lis na olej“. Je to vhodné pomenovanie pre noc, keď Boží Syn bojuje svoj posledný zápas. Ježiš je ako v lise.
Lekár Lukáš uvádza vo svojom evanjeliu dve podrobnosti, ktoré si všimne možno práve preto, že je lekár. „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa! Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi.“ (Luk 22,42-44) Podľa Lukáša je Ježiš taký slabý, že môže od vyčerpania zomrieť. Začína prežívať to, čo dosiaľ nepoznal – kvôli našim hriechom, ktoré vzal na seba, sa jeho Otec od neho odvrátil. Keď neskôr umiera na kríži, prežíva samotu, ktorú by sme bez jeho obete v okamžiku smrti pociťovali my.
Lukáš píše, že Ježiš sa potí. Jeho pot sa podobá kvapkám krvi. Akoby ho náš hriech lisoval a žmýkal z neho posledné zvyšky síl. Ježiša čaká niečo, čo Boh dovtedy nikdy nezažil – smrť. Akokoľvek je Boh vševedúci, pocity umierajúceho z vlastnej skúsenosti ešte nepoznal.
Ježiš prežíva najväčšie pokušenie pozemského života. Vie, že ho čaká strašná smrť na kríži. Tuší, aké bolestivé je umieranie ukrižovaných. Bojuje s myšlienkou vzdať to a vrátiť sa späť do svojho nebeského domova. Napokon to však neurobí. Vie, že by sa síce vyhol utrpeniu na kríži, ale pre nás by to znamenalo definitívny zánik. Láska k nám mu pomáha znova nájsť pokoj a povedať: „Otče, nech sa stane Tvoja vôľa!“ Ježiš vie, čo sú to emócie. Vie, čo je strach a smútok. Obe tieto emócie sú často súčasťou môjho životného zápasu.

Pane, ďakujem Ti za toto zistenie. Práve tým, že si Boh, ktorý vie, čo sú to emócie, si mi nesmierne blízky. Ďakujem Ti, že si zomrel aj za mňa.