Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady? Žena mu odpovedala: Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme, ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: Nejedzte z neho, nedotknite sa ho, aby ste nezomreli. (1Moj 3,1-3)
Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bedlite so mnou. Trochu podišiel, padol na tvár a modlil sa: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie, ako ja chcem, ale ako ty. (Mat 26,38.39)

V prvej záhrade Eva zahnala obavy a osamotená vykročila cestou nezávislosti do priepasti úplnej závislosti. V druhej záhrade Ježiš Kristus, sám Boh, prosí o spolupatričnosť svojich učeníkov aj samotného Otca. V prvej záhrade sa kňaz rodiny nepostaral o ženu, ktorá mu bola zverená. V druhej záhrade Majster povzbudzuje svojich učeníkov, aj keď práve teraz túži po ich prejavenej účasti. Bezprostredne po vykonanom hriechu prví ľudia nerozpoznali dôsledky svojho konania. Ak by to tak bolo, chýbala by nám dnes odvaha siahnuť po zakázanom ovocí a zjesť ho. Každé ovocie ľudského konania určitý čas dozrieva. To, čo je zlé, sa dnes stáva iba filozofickou témou diskusií, pretože dôsledky takého konania nevidíme okamžite.
Nikto z nás nemá „duchomer“, ktorým by odmeral svoj aktuálny vzťah k Bohu. Napriek tomu, ak chceme, môžeme identifikovať svoje pohnútky, ktoré nás vedú k uvažovaniu a následným činom. Ak sme v niečom nevedomky slepí, je treba vstúpiť do druhej záhrady a sýtiť sa jej ovocím. Tam nájdeme Toho, ktorý s hriechom nediskutoval, ale vždy k nemu zaujal veľmi strohý a odmeraný postoj. Nájdeme Vzor, ktorý dokázal pracovať, odpočívať a zabávať sa bez hriechu. Spoznáme Spasiteľa, ktorý podstúpil smrteľný zápas za tých, ktorí zľahčujú, spochybňujú, ubližujú a vysmievajú sa.
Prvá záhrada bola svedkom zlyhania. Druhá záhrada bola svedkom odovzdania a víťazstva.

Pane, pomôž mi, aby som si uvedomoval závažnosť hriechu a pritom videl veľkosť Tvojej lásky. Pomôž mi, aby som sa nespoliehal na seba, ale nasledoval Teba a túžil prijať pomoc aj od spoluveriacich.

Aleš Zástera