Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata. Lukáš 6,41.42

Žijeme vo svete, ktorý je zaplavený vlnou kritizovania, obviňovania, osočovania a ja často pociťujem, že choroba posudzovania prepadá na každom kroku aj mňa. Pliaga neustáleho hľadania chýb na „druhých“ neobchádza nikoho. (Zvlášť nebezpečné pole je vo vlastnej rodine, pri deťoch a tých najbližších). Často som na pochybách, aký postoj zaujať, ak vidím na niekom niečo, čo sa mi nepáči, čo vo mne zvýši hladinu žlče až neprijatia či nenávisti. Táto stať z evanjelia je najlepšou Ježišovou školou lásky.
Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ak mi prekáža smietka v oku brata a nie som ochotný nič zľaviť zo svojich predstáv, pozriem sa úprimným spytovaním aspoň raz za deň do svojho srdca a budem uvažovať nad tým, koľkokrát som sebe vedel odpustiť veľké „brvná“ chýb a previnení, a pritom som nemal milosrdenstvo „so smietkou“, teda nejakou chybou, ktorá mi prekážala na blížnom.
Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Prekáža mi na blížnych to, čo sebe rád tolerujem? Vidím aj svoje chyby a slabosti, alebo som náročnejší len na iných?
Pane, uč ma svojej milosrdnej láske voči blížnym a aj tým blížnejším i dnes.
„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.“ (Ján 13,34)