Pavol, z Božej vôle povolaný apoštol Krista Ježiša, a brat Sóstenés Božej cirkvi v Korinte, posväteným v Ježišovi Kristovi, povolaným svätým a všetkým, ktorí vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. Prvý list Korinťanom 1,1-3

Zdá sa mi, že Pavol píše o svätosti ako o niečom, čo je v našom živote úplne bežné. Pritom nepoznal zrejme problematickejší zbor než práve svojich spoluveriacich v Korinte. Napriek tomu ich nazýva povolanými svätými.
Vyrastala som v katolíckej rodine a cirkvi. Svätosť bola pre mňa spojená s mimoriadnym životným výkonom, odriekaním a so zázrakmi. Ale postoj apoštola Pavla ma šokoval. Zbor plný morálne najneprijateľnejších hriešnikov je nazvaný spoločenstvom posvätených v Kristovi a povolaných svätých. Pavol musel zanechať svoju farizejskú minulosť, aby mohol vnímať svätosť nie na základe výkonu, ale vzťahu s Vykupiteľom – Pánom Ježišom Kristom.
Neskôr mi pomohol aj Petrov postoj: „Veď je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1Pet 1,16) Aj Peter zrejme vidí svätosť ako niečo, čo patrí k ľuďom. Môj manžel text parafrázuje: „Buďte svätí, ako to dokáže len Boh!“

Mocný Bože, svätý vo svojej láske, ďakujem, že nemusím hľadať svoju svätosť prejdením niekoľkokilometrovej púte, množstvom odovzdaných bankoviek, zjedených šalátov ani prečítaných svätých kníh. Ty si svätý. Chcem byť v Tebe.

Marcela Fürstová