Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať. Vydajú vás synagógam a uväznia. Budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. To vám bude príležitosťou na svedectvo. Zaumieňte si teda, že sa nebudete dopredu pripravovať, ako sa brániť. Ja vám totiž dám výrečnosť a múdrosť, ktorej ani všetci vaši protivníci nebudú môcť odolať a protirečiť.

Lukáš 21,12–15

Pri čítaní týchto slov si vždy spomeniem na chytrákov, ktorí tvrdia, že Ježiša Krista a kresťanstvo vymysleli ľudia, ktorí takto chceli ovládať iných ľudí. Predstavte si, že ste niekto, kto chce ovládať iných, a preto si vymyslíte nové „náboženstvo“. Napísali by ste niečo podobné? Alebo by ste ľuďom radšej sľubovali „modré z neba“?

Ježiš pripravuje svojich poslucháčov na to, čo ich čaká. Budú ich považovať za sektárov a podľa toho sa k nim budú správať. Ich nepriatelia ich poženú pred súdy, ale oni sa nemajú báť. Dokonca sa ani nemusia trápiť tým, čo povedia. Ich Majster im totiž sľubuje, že im dá múdrosť i vhodné slová.

Ježiš nehovorí, že mi má byť jedno, čo poviem a ako to poviem. Len si želá, aby som sa zbytočne nestresoval. Ak budem pamätať na jeho zasľúbenia, zostanem v krízových situáciách pokojný ako Pavol a Sílas, ktorí vo väzení spievali, alebo ako Peter, ktorého musel anjel zobudiť, aby ho vyslobodil.

Krátko po štátnych skúškach som bol pozvaný na ŠtB. Mal som obavy, aby som tým, čo poviem, niekomu neublížil. Prosil som Boha o múdrosť. Nestačil som sa čudovať, čo hovoria moje ústa. V tej chvíli som vedel, že v tom nie som sám. Ježiš tam bol so mnou a splnil to, čo sľúbil.