Do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, čo ju nachádzajú. (Mat 7,14)

„Gábina, poď k nám!“ To boli slová, ktoré zmenili smer mojej cesty. Práve som šla zo školy, keď som videla, že v parku sedeli moji spolužiaci a pozývali ma k sebe. Diskutovali v hlúčiku s nadšencom, ktorý sa rozhodol chodiť za nami do školy preto, aby nás zoznámil s Bibliou. Obklopený mojimi kamarátmi držal v ruke Bibliu a rozprával z nej niečo, čomu som v tej chvíli vôbec nerozumela.
Nebolo treba. Zatiaľ stačilo, že som rozumela slovám mojich kamarátov, s ktorými som našla spoločnú reč kedysi v krčmách. Venovali sme sa vtedy kadejakým okultným náukám. Netušila som, ako tieto veci „fungujú“.
Vo chvíli, keď som s obavami zmenila smer, mi bolo jasné, že som prekonala „neviditeľnú bariéru“. Vedela som, že odteraz budem chodiť s nimi. Možno preto, aby som objavila niečo, čo mi pripadalo nepochopiteľne zvláštne. Možno pre tú zvláštnu atmosféru…
V ten deň som vedela, že sa majú stretnúť s Honzom. Tak sa volal spomínaný nadšenec. Nebolo to prvýkrát, čo ma pozvali… No dnes to bolo iné, pretože boli vonku a nie v triede. Pri odchode zo školy som sa v šatni zdržala čo najdlhšie, aby som nemusela ísť s nimi. Mala som „v zásobníku“ všetky výhovorky a myslela som si, že zatiaľ odídu, zmiznú… Keď odišli, zdalo sa, že už je moja obava zažehnaná, a tak som sa vydala svojou obvyklou cestou.
Pár krokov od školy, pod múrikom do parku, ma zastavila spolužiačka z vyššieho ročníka, ktorú som nemala práve v láske. Vtedy som ich kútikom oka zahliadla. Sedeli neďaleko v parku. To dievča, čo šlo po chodníku oproti mne, ma zastavilo bez toho, aby vedelo, čo mi presne na tom mieste pod schodmi „hrozí“. Rýchlo som ukončila rozhovor a chcela zmiznúť, no práve vo chvíli, keď som vykročila k únikovému manévru, zrazu na mňa niekto zakričal…
Stŕpla som a odbočila z plánovanej cesty len preto, aby mi nebolo trápne. Nedalo sa to prepočuť, šla som teda za hlasom kamarátov… Kam smerujú tí, ktorí ma volajú?
Kam volám ja iných? A kam odbočia?
Sú len dve cesty: cesta pravdy a cesta lži, cesta lásky a cesta ľahostajnosti, cesta života a cesta smrti.

Ďakujem Ti, Bože, za Teba a všetkých naozajstných kamarátov.

Gabriela Hrubešová