Boh povedal: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby oddeľovali deň od noci a označovali obdobia, dni a roky. Nech svietia na nebeskej oblohe a osvetľujú zem. Tak sa aj stalo. Boh utvoril dve veľké svetlá: väčšie, aby vládlo dňu, a menšie, aby vládlo noci; urobil aj hviezdy. Boh ich umiestnil na nebeskej oblohe, aby svietili na zem, aby vládli vo dne i v noci a oddeľovali svetlo od tmy. Boh videl, že je to dobré. Prvá kniha Mojžišova 1,14-18

Štvrtý deň stvorenia sa stalo niečo neskutočné. Mraky sa rozplynuli a zrazu sa v plnej kráse ukázala nádherná obloha. Cez deň bolo na oblohe Slnko, v noci Mesiac a nespočetne veľa hviezd.
Poznám ľudí, ktorí počas zimného obdobia trpia zvláštnou melanchóliou, niektorí aj depresiou. Chýba im Slnko. Možno preto pohanské národy tak nadšene oslavovali zimný slnovrat, lebo verili, že Slnko je boh, pretože prináša teplo a život.
Astronómovia vypočítali, že Zem má voči Slnku úplne dokonalú polohu. Keby bola bližšie pri Slnku, bolo by na nej také teplo, že život by bol prakticky nemožný. Naopak, keby sa nachádzala ďalej, všetko živé by na nej zamrzlo.
Ako je možné, že je to takto dokonale vypočítané a na Zemi môže existovať život? Je to azda náhoda?
Podľa biblickej správy Stvoriteľom planéty Zem i celého vesmíru je Pán Boh. Stvoriteľ dobre vedel, kde má „zavesiť“ našu planétu. Ak teda chceme vidieť dôkaz Božej dokonalosti, stačí sa počas jasnej noci pozrieť na oblohu. Vždy sa pritom opájam úžasom a obdivom. A ty?

Bože, ďakujem Ti, že slnko nás „hreje“ tak akurát. Ďakujem za to, že si Zemi, Mesiacu, Slnku a všetkým hviezdam vymeral presnú dráhu.