Ako to, že vidíš smietku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku nebadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: „Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka,“ a pritom sám nevidíš brvno vo svojom oku?

Lukáš 6,41.42

Pamätám si, ako som raz sedel v čakárni pred ordináciou očného lekára. Na jedných dverách som si prečítal niečo, čo ma najprv rozosmialo. Očný lekár sa volal Slepec. Keby som sa riadil podľa jeho priezviska, nikdy by som do jeho ordinácie nevstúpil. Priezvisko však nič nehovorilo o jeho zraku ani o ňom ako lekárovi.

Ježišove slová z úvodného verša som prvýkrát počul ako malý chlapec. Predstavil som si muža, ktorému trčí z hlavy brvno. Neskôr sa mi pri ich čítaní vybavovali konkrétni ľudia, ktorých Ježišov opis dokonale vystihoval.

Napríklad žena, ktorá chcela prednášať o tom, aký význam má sexualita v manželstve, ale jej manželstvo sa rozpadlo práve pre sexualitu. Alebo chlap, ktorý nemal vodičský preukaz, ale všetkých poučoval, ako správne riadiť auto.

Až neskôr som si uvedomil, že to brvno v oku mám aj ja. Chcem radiť iným, ale sebe nie. Čo s tým? Ježiš mi hovorí: „Ty pokrytec, najprv vyhoď brvno zo svojho oka, až potom uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho brata.“ (Lk 6,42)

Rozhodol som sa, že si najprv pozametám pred vlastným prahom a zájdem k „očnému lekárovi“. Mojím lekárom je Ježiš. Dokáže odstrániť nielen brvno z môjho oka, ale aj smietku z oka môjho brata.