Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň! A znova sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, po jednom — počnúc najstaršími — odchádzali. A tak zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš! Evanjelium podľa Jána 8,7-11

Žena pristihnutá „in flagranti“ (pri čine). Všetkým bolo jasné, o čo šlo. Nebolo to nič pekné. Táto žena je evidentne veľmi problematický prípad.
V príbehu očividne niečo chýba. Dokonca i takí svätí perfekcionisti ako farizeji museli vedieť, že cudzoložstvo nie je záležitosťou jedného človeka. Kde je muž? Nechali ho odísť, pretože to bol ich známy? Alebo bola celá vec nastražená ako pasca na Ježiša? Ak túto ženu pustí, môžu ho obviniť, že odmieta Mojžišov zákon. Keď bude konať podľa zákona a nechá ju ukameňovať, môžu ho obviniť pred Rimanmi, že vyniesol rozsudok smrti, čím porušil rímske zákony. Farizejom sa zdalo, že v danej situácii nemôžu prehrať. Nech sa Ježiš zachová tak alebo onak, neujde im.
V tej chvíli Ježiš, ktorý „vedel, čo je v človekovi“ (Ján 2,25), vstáva. Jeho výzva je ostrá a prenikavá: „Kto je bez hriechu, nech hodí prvý kameň.“ Tento nečakaný ťah zaskočil farizejov. Boli si vedomí toho, že Písmo opakovane hovorí, že všetci zhrešili.
Ale pre prípad, že by im to nedošlo, Ježiš sa „sklonil a písal po zemi“. Mnohí sa zamýšľali nad tým, čo tam písal. Žalobcovia onej ženy o tom nemali žiadnu pochybnosť. V prachu boli napísané ich tajné hriechy. (TV 321; DA 461)
Jeden po druhom sa začali vytrácať. Nakoniec tam zostal Ježiš s onou problematickou ženou. Na rozdiel od žalobcov Ježiš jej nič nevytýkal ani nehovoril o jej hriechoch. Až príliš dobre si uvedomovala svoje zlyhania. Tejto žene prichytenej pri čine potom Ježiš odovzdáva evanjelium v dvoch krokoch:
Po prvé ju neodsudzuje. A po druhé ju vyzýva, aby začala nový život. Toto posolstvo dnes patrí aj mne.