Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ. Mnohí išli za ním a on všetkých uzdravil. Prísne im však prikázal, aby o ňom verejne nehovorili. To preto, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka Izaiáša: Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. Na neho vložím svojho Ducha a on oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, ani kričať, na uliciach nikto nepočuje jeho hlas. Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy. Mat 12,15-21

Občas v televízii sledujem, čo všetko sú ľudia ochotní urobiť pre trochu slávy. Napriek tomu, že nemajú hudobný sluch ani pekný hlas, prihlásia sa do SuperStar. Alebo vybehnú nahí na trávnik futbalového štadióna, aby ich aspoň na chvíľu zachytili televízne kamery…
Sláva je niečo, čo ľudí priťahuje. Keď už nemôžu byť sami slávni, túžia sa aspoň stretnúť s nejakou hviezdou, aby sa mali čím chváliť. Popularita hudobných skupín a futbalových tímov sa dnes meria množstvom ľudí, ktoré pritiahnu na koncerty alebo športové zápasy. Z tohto pohľadu bol Ježiš naozaj slávny. Matúš napísal: „Mnohí išli za ním a on všetkých uzdravil. Prísne im však prikázal, aby o ňom verejne nehovorili. To preto, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka Izaiáša: Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. Na neho vložím svojho Ducha a on oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, ani kričať, na uliciach nikto nepočuje jeho hlas. Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.“ (Mat 12,15-21) Ježiš je slávny. Davy sú ochotné ísť za ním aj na púšť a prejsť cez nebezpečné územie desiatky kilometrov, len aby ho uvideli. Čo by za takú popularitu dali farizeji a zákonníci? Za nimi sa však ľudia nehrnú.
V Ježišovom živote je zrejmé, že o slávu nestojí. Pri každej vhodnej príležitosti sa, naopak, snažil dostať niekam do ústrania, kde by mal aspoň trochu súkromia. Nestál o potlesk. Neprišiel, aby sa nechal uctievať. Prišiel pomáhať.
V súvislosti s tým sa veľa dozvieme z jeho úvahy o modlitbe: „Dajte si pozor, aby ste neprejavovali svoju zbožnosť pred ľuďmi len preto, aby vás obdivovali, lebo nedostanete odmenu od vášho Otca, ktorý je v nebesiach. Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Amen, hovorím vám: Už majú svoju odmenu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí tvoja pravá ruka, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci. Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch námestí, aby urobili na ľudí dojem. Amen, hovorím vám: Už majú svoju odmenu. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí.“ (Mat 6,1-6) Ježiš ukázal, ako vyzerá Božia láska. Boh sa nepotrebuje predvádzať na rohoch ulíc a praje si, aby sme to nerobili ani my. Túži, aby aj o nás platilo, že „nalomenú trstinu nedolomíme a tlejúci knôt neuhasíme“. Sláva nebola cieľom Ježišovej pozemskej misie.

Pane, ďakujem, že si mi pomohol, keď som sa podobal nalomenej rastlinke a zhasínajúcemu svetlu sviece. Moje rany sa zahojili. Chcem spolu s Tebou pomáhať ľuďom, aby vďaka mojej pomoci zakúsili dotyk Tvojej lásky.