Ak niekto učí inak a nepridržiava sa zdravých slov nášho Pána Ježiša Krista ani učenia pravej zbožnosti, je namyslený, ničomu nerozumie a chorobne rád sa škriepi a háda. Z toho vzniká závisť, svár, rúhania, zlomyseľné upodozrievania, vzájomné nezhody ľudí, ktorí majú zvrátenú myseľ. Sú to ľudia, ktorým chýba pravda a domnievajú sa, že zbožnosť je prostriedok obohatenia. Veľkým ziskom je však zbožnosť spojená so spokojnosťou. Prvý list Timotejovi 6,3-6

Je zbožnosť vnútorné nastavenie, teoretická znalosť učenia alebo náboženský výkon, ktorý môžeme jasne popísať, alebo ešte lepšie, zmerať? Nepáči sa mi ani jedna definícia, preto tento teoretický protiklad, pre ktorý sa ľudia aj hádajú, radšej opustím.
Pavol chápe zbožnosť ako praktický život, ktorým kresťania reprezentujú Boha všade, kde sú: „Všetci otroci, čo sú pod jarmom, nech majú svojich pánov v náležitej úcte, aby nebolo potupované Božie meno a naše učenie. Tí, čo majú veriacich pánov, nech ich neznevažujú preto, že sú bratmi, ale nech im o to ochotnejšie slúžia…“ (1Tim 6,1-2a)
V dedine, v ktorej som vyrastala, považovali za zbožných ľudí tých, ktorí pravidelne chodievali do kostola a dávali najavo, do akej cirkvi patria. Zbožnosť však nie je reprezentácia cirkvi či náboženského smeru, ale reprezentácia Boha.
Ako som na tom so zbožnosťou? Kto mi ukáže pravdu?

Môj láskavý nebeský Otče, ďakujem za Tvoje slovo, cez ktoré sa môžem veľa dozvedieť o Tebe, ale aj Tvojom zámere so mnou.

Marcela Fürstová