Zjavil sa Kéfasovi a potom Dvanástim. Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina doteraz žije, niektorí však pomreli. Potom sa zjavil Jakubovi a ďalej všetkým apoštolom. Nakoniec zo všetkých, ako nedochôdčaťu, sa zjavil aj mne. Prvý list Korinťanom 15,5-8

Pavlovi leží vzkriesenie veľmi na srdci. Tejto téme a jej významu pre náš život venuje vo svojich listoch asi najviac pozornosti. Hlavným Pavlovým výkladom tejto témy je 15. kapitola v Prvom liste Korinťanom, ktorá má päťdesiatosem veršov.
Vzkriesenie však nevyzdvihuje iba Pavol. Všetky evanjeliá, Skutky apoštolov, Zjavenie Jána i zvyšok Novej zmluvy stále znovu pripomínajú, že Ježiš „bol vzkriesený“.
Prečo? Pretože bez vzkriesenia by sme uctievali len muža, ktorý bol „dobrým človekom“. Počas svojho života síce vyslovil niektoré pekné myšlienky, ale teraz je mŕtvy a bezmocne spí v hrobe. To by stačilo ako základ pre nejakú filozofickú školu, nie však pre kresťanstvo, ktoré stojí na viere, že Kristus žije a pôsobí v živote každého veriaceho človeka. Pretože Kristus žije, my, jeho nasledovníci, máme nádej v prítomnosti i do budúcnosti.
Grécky svet, do ktorého sa kresťanstvo zrodilo, pochyboval nielen o vzkriesení tela, ale aj o samotnom tele. Preto sa pisatelia Novej zmluvy snažia dokázať, že Kristus nielen vstal z mŕtvych, ale že bol vzkriesený vo fyzickom tele – v tele, ktoré môže človek vidieť, ktorého sa môže dotknúť, a ktoré strávilo rybu. Ježiš nebol po vzkriesení nejaký prelud, zjavenie či nehmotný duch. Vzkriesený Pán Ježiš sa ukázal stovkám svedkov, pričom niektorí z nich boli veľmi skeptickí.
Samotný Pavol bol jedným z týchto skeptikov. Pred svojím obrátením považoval Ježišovo vzkriesenie za poveru, ktorú si vymysleli jeho učeníci. Zo všetkých síl sa snažil tento výmysel – rovnako ako tých, ktorí ho šírili – odstrániť z tohto sveta. Celkom sa mu to darilo – kým sa sám na ceste do Damasku nestretol so vzkrieseným Kristom.
Po tejto skúsenosti sa vzkriesenie stalo stredobodom Pavlovho života. Pavol sa úplne podriadil vedeniu a moci svojho vzkrieseného Pána. Vďaka tomu mohol Ježiš použiť Pavla v procese formovania svojej cirkvi.
Ten istý vzkriesený Pán chce naplniť život každého z nás nádejou, energiou a zmyslom. Jedinou otázkou je, či mu to dovolíme.
Pane, ďakujem Ti za silu vzkriesenia. Prijímam ju dnes, aby viedla môj život a dávala mi silu.