Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, víťazí nad svetom. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Prvý Jánov list 5,4

Boží vyvolení svedkovia boli v každej dobe vystavení potupe a prenasledovaní pre pravdu. Jozef bol v Egypte terčom nenávisti a zloby pre svoju čestnosť a poctivosť. Božieho vyvoleného posla Dávida nepriatelia naháňali ako divú zver. Pre svoju vernosť nebeskému Bohu bol Daniel vrhnutý do levovej jamy. Jóba okrem straty pozemského imania postihlo také telesné utrpenie, že sa sprotivil aj najbližším priateľom. No napriek tomu zostal Bohu verný. Jeremiáš nebojácne hlásal Božie posolstvo, aj keď jeho svedectvo kráľa a kniežatá natoľko rozzúrilo, že ho vrhli do odpornej jamy. Štefana ukameňovali, pretože vyznával ukrižovaného Krista. Apoštola Pavla nepriatelia uväznili, zbičovali, kameňovali a nakoniec popravili, pretože bol verným Božím svedkom medzi pohanmi. A Ján bol vyhnancom na ostrove Patmos pre „Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista“. (Zj 1,2)
Tieto príklady ľudskej nezlomnosti sú svedectvom o spoľahlivosti Božích zasľúbení – o Božej trvalej prítomnosti a milosti. Sú svedectvom o sile viery, odolávajúcej mocnostiam sveta. Len viera nám aj v najtemnejšej chvíli umožňuje odpočinok v Bohu v istote, že aj v tej najťažšej skúške a najprudšej búrke je pri kormidle on – náš nebeský Otec. Len oko viery dovidí za veci časné a správne ocení hodnotu večného bohatstva. (AA 575; SA 344)

Náš Bože a Otče, prosím, stoj v búrkach pri kormidle nášho života.