Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymos, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu teda povedali: Videli sme Pána! Ale on im odpovedal: Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím. Po ôsmich dňoch boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: Pokoj vám! Potom povedal Tomášovi: Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci! Evanjelium podľa Jána 20,24-27

O učeníkovi Tomášovi toho veľa nevieme. S výnimkou Jánovho evanjelia jedinú zmienku o Tomášovi nachádzame v zozname učeníkov. Ján ho však spomína niekoľkokrát, vďaka čomu ho poznáme trošku lepšie.
Prvýkrát sa s Tomášom stretávame v Jánovom evanjeliu 11,16. Keď sa Ježiš dozvedel o smrti Lazara, rozhodol sa odísť do Betánie. Tomáš na to zareagoval slovami: „Poďme teda aj my, aby sme zomreli s ním!“ Tento krátky citát nám o Tomášovi niečo prezrádza. Tomáš bol odvážny, ale zároveň pesimistický. Nečakal, že táto cesta skončí dobre. Napriek tomu bol ochotný Ježiša sprevádzať. Vidíme, že ďalšou jeho vlastnosťou bola oddanosť.
Ďalšie miesto, kde sa s Tomášom stretávame, je Ján 14,5. Ježiš práve povedal učeníkom, že si nemajú robiť starosti, pretože ide, aby im pripravil miesto, a potom sa vráti. Svoje krátke kázanie o druhom príchode uzavrel slovami: „A cestu, kam idem, poznáte. Tomáš mu povedal: Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať cestu?“ (Ján 14,5.6)
Tomáš vlastne Ježišovi hovorí, že veci dostatočne nevysvetlil. Tomáš je človek, ktorý je ochotný ísť ďalej, ale potrebuje mať dostatok informácií.
Rovnakú charakterovú črtu prejavuje aj v udalosti opísanej v 20. kapitole Evanjelia podľa Jána. Celá situácia je tentoraz opísaná veľmi detailne a farebne. Stretávame sa tu s Tomášom, ktorý odmieta veriť slovám ostatných učeníkov. Zdá sa mu, že to, čo hovoria, je príliš dobré na to, aby to bola pravda. Možno sa sami zmanipulovali. Z túžby po úľave od bolestných múk uverili niečomu, čo nie je pravda. Na povrch opäť vypláva Tomášova pesimistická povaha s potrebou zistiť všetky dostupné informácie. Keď sa sám stretne so vzkrieseným Ježišom, jeho viera dozreje k plnosti.
Niektorí z nás pripomínajú váhavého Tomáša, iní impulzívneho Petra. Keby sme boli všetci ako Peter, cirkev by sa možno začala uberať nesprávnym smerom, pretože by jej chýbali potrebné informácie. Keby sme boli všetci ako Tomáš, možno by sme sa nikdy nepohli z miesta. Ak má byť Kristova cirkev vyvážená, potrebuje ľudí oboch typov.