Aj keby figovník nevypučal a vinič nezarodil, hoci by oliva vyschla a na poliach sa nič neurodilo; aj keby z košiara zmizlo stádo a v maštali by nebol dobytok, ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy. Pán, Hospodin, je mojou silou. Dal mi nohy lane a vyvádza ma na moje výšiny. Habakuk 3,17-19

Tá istá viera, ktorá Habakukovi a všetkým úprimným a spravodlivým v dňoch ťažkej skúšky dávala silu, aj dnes pomáha Božiemu ľudu. Veriaci kresťan sa má aj v najtiesnivejších chvíľach a za najťažších okolností celou dušou primknúť k Zdroju všetkého svetla a moci. Viera v Boha mu každodenne posilní dôveru a odvahu. „Spravodlivý zo svojej viery bude žiť.“ Ak človek slúži Bohu, nemusí malomyseľnieť, nemusí sa báť, nemusí váhať. Hospodin vrchovato splní očakávanie tých, ktorí v neho veria a obdaruje ich potrebnou múdrosťou.
Apoštol Pavol celkom jasne svedčí, že Boh sa všestranne postará o každého pokušením stiesneného človeka. Dostal Božie uistenie: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ Skúšaný Boží služobník vďačne a v plnej dôvere odpovedal: „Preto sa budem najradšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkosti pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som mocný.“ (2Kor 12,9.10) (PK 386.387; PK 207)

Milosrdný Bože, ja nemám záľubu v slabosti, núdzi ani súžení. Viem, potrebujem sa ešte veľa učiť. Ďakujem, že máš so mnou trpezlivosť.