Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo. Hebrejom 12,12–13

Francis Shaeffer trpel dyslexiou. Na vysokej škole, kde študoval, mal kvôli tomu vo všetkých písomných prácach chyby, čo sa odzrkadľovalo na výsledných známkach. V prvom ročníku mu istý profesor povedal: „Toto je najlepšia seminárna práca z filozofie, akú som kedy čítal. Ale ešte v žiadnej som toľko pravopisných chýb nevidel. Čo mám urobiť? Nemôžem vás nechať prejsť.“ Francis odpovedal: „Pane, vždy som mal s pravopisom problémy. Mohli by ste si, prosím, iba prečítať, čo som napísal, a nevšímať si pravopis?“ Po dlhej odmllke profesor súhlasil. Jeho súcitný postoj mal za následok povzbudenie talentovaného mladého muža, ktorý neskôr v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia ako kresťanský spisovateľ mnohým hľadajúcim ľuďom pomohol nájsť cestu k viere v Pána Ježiša Krista…
„Ježiš bol zdrojom liečivej milosti a jeho život v nazaretskom ústraní bol plný súcitnej lásky. Starí, zarmútení a hriechom obťažení ľudia, hravé deti, lesné zvieratá i ťažný dobytok − všetko stvorenstvo sa v jeho prítomnosti cítilo oveľa lepšie a šťastnejšie… Nič neuniklo jeho pozornosti, nikomu neodoprel pomoc.“ (Ellen G.Whiteová, Túžba vekov str. 43 ; Cesta lásky str. 43)

Milý Pane Ježišu, uč ma praktickému súcitu, aby si bol cezo mňa čoraz viac viditeľný.

Katarína Kernová