Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec. Matúš 6,14

Odpustenie je pozoruhodný fenomén. Je to zmazanie viny, odstránenie následku zlyhania vo vzťahu s Bohom alebo ľuďmi, ktoré malo byť pôvodne potrestané. Odpustenie robí z existujúceho deficitu „vyrovnanú bilanciu“, dáva možnosť znovu sa nadýchnuť a kráčať vpred. Je len málo síl väčších, než je sila odpustenia.
Odpustenie je z istého pohľadu vlastne nerovnovážne: narúša rovnicu, v ktorej na jednej strane stojí previnenie a na druhej trest. Z iného hľadiska je však odpustenie zasa vyvážené: naše odpustenie ľuďom v istom zmysle zodpovedá Božiemu odpusteniu nám a naopak. Nemôžeme predsa prijať od Boha dar odpustenia, a iným svoje odpustenie nedať. Alebo povedané inak: ak stojíme o Božie odpustenie, máme sami odpúšťať druhým.
Prečo? Pretože to káže princíp dobra a spravodlivosti („zadarmo sme dostali, zadarmo dávajme“) a ja verím, že aj preto, že v skutočnom a úprimnom prijatí odpustenia sa prejaví jeho úžasná sila, ktorá nás nabáda otvoriť túto cestu i druhým.

Pane, ďakujem za Tvoje odpustenie. Neviem, čo sa mi dnes prihodí, ale aj ja som odhodlaný kráčať cestou odpustenia.

Martin Turčan