Keď uvidíte, že vojská obkľučujú Jeruzalem, vedzte, že je blízko jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utekajú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú. Lebo to sú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané.

Lukáš 21,20–22

Učeníci chcú vedieť, kedy bude Jeruzalem a chrám zničený a kedy nastane koniec sveta. Ježiš ignoruje túto otázku a hovorí im niečo úplne iné. Nehovorí, kedy sa to stane, ale radí im, ako si vtedy majú počínať.

Myslím, že učeníkom v tej chvíli nebolo jasné, o čom Ježiš hovorí. Jeho slová neskôr zaznamenali v evanjeliách. Kresťania tieto rady ocenili až vtedy, keď bol Jeruzalem skutočne obkľúčený a Židia umierali hladom. Keď sa rímska armáda na chvíľu stiahla, väčšina Židov oslavovala víťazstvo. Tí, ktorí si pamätali Ježišove slová, varovali ostatných, že vojsko sa vráti a mesto zničí. Dočkali sa len posmechu. No nenechali sa odradiť. Využili príležitosť a odišli z mesta. To im zachránilo život.

Ježišove rady sú návodom pre všetky generácie kresťanov. Ježiš to všetko nepovedal preto, aby nás vyľakal, a už vôbec nie preto, aby sme sa znepokojovali. Jeho túžbou bolo, aby sme sa povzbudzovali a pomáhali si.

Napriek tomu by sme si jeho slová mali z času na čas pripomenúť. Keď vidíme, že niečo z jeho prorockej vízie sa plní, znalosť Biblie nám pomôže správne reagovať. Možno opustiť všetko, čo máme, a niekam odísť. Prešli si tým celé generácie kresťanov. Nie je však potrebné utekať skôr, než nastane situácia, v ktorej si môžeme útekom zachrániť život. Pane Ježišu, ďakujem.