Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si žiadali Barabbáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: Ktorého z tých dvoch chcete, aby som vám prepustil? Odpovedali: Barabbáša. Pilát im povedal: Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať ho! On namietal: A čo zlé urobil? Ale oni tým väčšmi kričali: Ukrižovať ho! Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec! A všetok ľud odpovedal: Jeho krv na nás a na naše deti! Vtedy im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Mat 27,20-26
Pilát stojí pred životným rozhodnutím. Na jednej strane je nevinný Ježiš, na druhej strane sú členovia veľrady. Ježiš mlčí. Zástup rozhnevaných kňazov žiada jeho smrť.
Do tejto ťažkej situácie mu jeden zo sluhov odovzdá odkaz. Manželka ho prosí, aby nechal Ježiša na pokoji. Ako sa Pilát rozhodne? Dostane odvahu postaviť sa na stranu spravodlivosti? „Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si žiadali Barabbáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: Ktorého z tých dvoch chcete, aby som vám prepustil? Odpovedali: Barabbáša. Pilát im povedal: Čo teda mám urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať ho! On namietal: A čo zlé urobil? Ale oni tým väčšmi kričali: Ukrižovať ho! Keď Pilát videl, že už nič nepomôže, ba že pobúrenie ešte silnie, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a vyhlásil: Ja nemám vinu na tejto krvi. To je vaša vec! A všetok ľud odpovedal: Jeho krv na nás a na naše deti! Vtedy im prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.“ (Mat 27,20-26) Pilát podľahol naliehaniu veľkňazov. Lukáš píše, že sa snažil Ježiša oslobodiť. Ibaže duchovní trvajú na svojom. „Ale oni naliehali a hovorili: Búri ľud, keď učí po celom Judsku, počnúc Galileou až sem. Keď to Pilát počul, spýtal sa, či je tento človek z Galiley. Keď sa dozvedel, že patrí pod právomoc Herodesa, poslal ho k Herodesovi, ktorý bol práve v tých dňoch v Jeruzaleme.“ (Luk 23,5-7) Herodes má zo stretnutia s Ježišom radosť. Myslí si, že Ježiš mu ukáže nejaký svoj zázrak. Keď sa tak nestalo, pošle ho späť k Pilátovi. Lukáš dodáva, že „v ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili; predtým boli totiž nepriateľmi“. (Luk 23,12) Pred niekoľkými dňami sprevádzal Ježiša pri vstupe do Jeruzalema zástup ľudí. Vzdávali mu kráľovské pocty. Podľa Matúša „veľký zástup prestieral na cestu svoje plášte, iní odsekávali ratolesti zo stromov a prestierali ich na cestu. A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ (Mat 21,8.9) Priazeň davu je vrtkavá. Ježiš to vie. Pred niekoľkými dňami mu volal na slávu a teraz kričí: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Ľudia v zástupe rýchlo zabudli na svoje skúsenosti s Ježišom. Nechali sa zmanipulovať diabolským našepkávaním veľkňazov.
Aj Pilát prejavil Ježišovi priazeň. Chcel ho oslobodiť. Vedel, že je nevinný. Nakoniec ho zo strachu pred Židmi odsúdil na smrť. Správal sa ako zbabelec. Nepomohlo mu ani manželkino varovanie, ktorá vo sne videla, čo sa stane, keď Pilát Ježiša odsúdi.
Pane, nie som žiadny hrdina. Poznávam sa v Pilátovi. Ak ma chceš zachrániť pre svoje kráľovstvo, musíš mi zmeniť srdce. Ďakujem Ti, že ma v tom nenecháš, ale urobíš to, na čo ja nestačím.
