Niektoré zrná padli do dobrej pôdy a priniesli úrodu: jedny stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnú. Mat 13,8

Nie je to zvláštne, že Ježiš v podobenstve venuje viac pozornosti neúspechom než konečnému víťazstvu? Prečo to robí? Určite tým musí niečo sledovať.
Ježiš najprv hovorí o tom, že niektoré zrnká spadli vedľa cesty, iné na skalu a ďalšie do tŕnia. Ani jedno z nich neprinieslo úrodu. Po týchto rozsievačových neúspechoch vyhlási: „Niektoré zrná padli do dobrej pôdy a priniesli úrodu: jedny stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnú.“ (Mat 13,8) Pri opakovanom čítaní tohto Ježišovho rozprávania som si uvedomil, že aj v mojom živote sa deje niečo podobné. Často sa mi stáva, že po prvom neúspechu sa dostaví malomyseľnosť. Mám dojem, že to, o čo sa snažím, aj tak nevyjde. V mojej mysli sa začnú vynárať spomienky na ďalšie neúspechy a pády. Začínam vnímať všetky možné úskalia, na ktorých môžu moje snahy stroskotať.
Stalo sa vám, že hneď v prvý deň dovolenky začalo pršať? Na čo ste vtedy mysleli? Tešili ste sa na ďalšie dni? Spomínam si na dovolenku pri mori. Ubytovali sme sa v zariadenom stane na krásnom mieste niekoľko metrov od vody. More bolo teplé. Tešili sme sa na krásnych desať dní. Na druhý deň prišla búrka. Vietor lomcoval so stanom. Ochladilo sa. Museli sme vytiahnuť teplejšie oblečenie. Búrka sa skončila, ale stále bolo chladno.
Keď sa konečne ukázalo slniečko, šli sme sa kúpať. Počas búrky sa však voda veľmi ochladila a nevydržali sme v nej dlho. Večer som nemohol zaspať. Premýšľal som o tom, čo tu budeme ďalšie dni robiť. Nebolo by lepšie vrátiť sa domov? Aj rozsievač v Ježišovom podobenstve si uvedomoval, že časť sejby vyjde nazmar. Videl cestu, kamene i bodľačie. Videl tiež pripravenú pôdu. Vedel, že zrnká, ktoré spadnú do tejto pôdy, mnohonásobne vynahradia straty na miestach, ktoré úrode neprajú. Jedno zrnko v dobrej pôde nahradí stratu tridsiatich, šesťdesiatich či sto zrniek, ktoré spadnú na neúrodné miesto.
Pôda predstavuje moje srdce. Nie všetko, čo doň Ježiš zaseje, prinesie úžitok. Navyše, moje srdce sa občas vzpiera tomu, aby ho Ježiš menil. Prorok Jeremiáš zaznamenal Boží povzdych: „Nadovšetko klamlivé je srdce, je nenapraviteľné, kto sa v ňom vyzná? Ja, Hospodin, skúmam srdce a skúšam obličky, aby som každého odmenil podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov.“ (Jer 17,9.10) Je to Boh, kto sa do môjho srdca snaží zasiať svoju lásku a dobrotu. Celý môj život sa snaží zúrodňovať túto pôdu. Aj keď veľa z toho, čo mi hovorí, skončí ako zrno na ceste, skale alebo v tŕní, Boh sa nevzdáva. Mne sa možno zdá, že jeho úsilie neprináša nijaké pozitívne výsledky, ale vševediaci Boh vidí konečný efekt a úžitok svojho zápasu o moje srdce.

Pane, je príjemné cítiť, ako veľmi Ti na mne záleží. Ďakujem, že ľudí nedelíš podľa toho, aký úžitok prinášajú. Napriek tomu by som bol rád, keby si pokračoval v snahe zušľachťovať moje srdce. Budem rád, keď Tvoje osivo v mojom živote prinesie čo najväčší úžitok. Chcem byť užitočný. Nielen raz v Tvojom kráľovstve, ale už dnes.