Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Lukáš 6,38

V súčasnom svete dnes niečo veľmi chýba a je to neschopnosť dať na prvé miesto druhých. Stali sme sa sebeckou spoločnosťou, v ktorej sa viac zameriavame na to, čo chceme my, než na to, aby sme mysleli na druhých. Ale je úplne jasné, ako Boh vníma sebectvo. V Jakubovom liste 3,16 čítame: „Lebo kde je závisť a sebecké ambície, tam je nepokoj a každé možné zlo.“ A vo Filipanom 2,3 nám bolo povedané: „Nerobte nič zo sebeckých ambícií ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho.“
Veď tak „ako je koreňom každého zla sebectvo, tak je prameňom každého dobra láska. Bez nej je aj boháč chudobným, s ňou je aj chudobný boháčom.“ (A. Augustínus)
Preto byť „zameraný len na seba“ nikdy neprinášalo šťastie. Skutočná radosť prichádzajúca od Ježiša nastáva vtedy, keď sa mu stávate viac podobným. Keď žil Kristus na zemi, vždy myslel na druhých, bol milý a nápomocný. Bez toho, aby sa sťažoval, strávil nespočetné hodiny liečením chorých, povzbudzovaním, rozdávaním dobrej nálady, a to aj napriek pretrvávajúcemu hladu, nedostatku spánku a neustálemu tlaku od davu. Keď ho zbili, doráňali, skrvavili a pribili na kríž, nemyslel na seba. Namiesto toho myslel na svoju matku, na priateľov, zlodeja pribitého vedľa neho na kríži a na každého z nás, aby sme s Ním mohli večne žiť! Preto sa rozhodnite vymeniť svoju „sebeckú mentalitu“ za „Kristovu mentalitu“ a zatúžte sa stať viac podobným Jemu!
„Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: Blaženejšie je dávať, ako prijímať.“ (Skutky 20,35)