Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli, ja nie.“ Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.“ Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní. Marek14,29–31

Slová pochybnosti nevyslovil Ježiš nadarmo. Akoby chcel trochu „schladiť“ sebavedomie apoštolov, ktorí si mysleli, že už všetko pochopili vlastným rozumom a všetko zvládnu. Hovorí im o tom, že napriek ich sebaistote neuplynie veľa času a oni ho opustia, zradia a zaprú.
Ježiš chce aj dnes týmito slovami nasmerovať moju pozornosť na dôležitú skutočnosť. Čo sa týka mojej dôvery v Boha, najdôležitejšie nie je všetko pochopiť rozumom, štúdiom teológie a proroctiev, literatúry či poučných kníh. To mi nemusí priniesť radosť z mojej viery a z toho, že patrím Bohu. Z tejto strany večnosti nikdy nemôžem naplno porozumieť Bohu. Ale stretnúť sa s ním osobne, zažiť jeho láskyplnú blízkosť a spoznávať ho z osobnej skúsenosti je nielen možné, ale aj to najdôležitejšie v mojom živote. Ježiš povedal, že „večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Ján 17,3) V poznávaní Boha z osobnej skúsenosti zohráva kľúčovú úlohu citlivosť na Ducha Svätého. Je pravdou, že ani On nám nebráni hrešiť, len nám nedovoľuje sa z hriechu radovať. Slová, ktoré Pán Ježiš adresoval pobožnému Nikodémovi, patria aj dnešným veriacim: „Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“ Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela, a toto nevieš?“ Tak ako Nikodém, ani my to nepotrebujeme pochopiť, ale prežiť! Nie je to záležitosť rozumu, ale srdca. Premýšľaj nad týmito slovami dnes a dovoľ Duchu Svätému „schladiť“ tvoje sebavedomie. Možno sa ti otvoria oči „srdca“ a zaplačeš nad sebou ako Peter.