A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa a nepradú. No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní? Mat 6,28-30

Páni Voskovec, Werich a Ježek zložili pieseň, v ktorej sa spieva: „Je to pravda odvěká, šaty dělaj člověka“. Veľa ľudí tomu verí. Oblečú si značkové oblečenie a myslia si, že tým stúpla ich hodnota. Sú schopní míňať ohromné sumy za odev, ktorý je práve v móde.
Ježiš hovorí: „A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa a nepradú. No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich. Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní?“ (Mat 6,28-30) S oblečením má problém občas každý. Chceme sa páčiť a pekné oblečenie robí zázraky. Je zaujímavé, ako často sa odlišuje naše oblečenie doma a na verejnosti. Zatiaľ čo doma nám neprekážajú rozťahané tepláky a starý sveter, von by sme tak určite nešli. Prečo ten rozdiel? Pretože doma nás už poznajú. Pred nimi nemusíme skrývať svoje brucho a vypínať hruď. Len by sa nám smiali. Doma môžeme byť sami sebou a to je dobre. Nemusíme si maľovať tvár ani skrývať prvé šediny. Zaujímavé slová môžeme čítať na začiatku Biblie. Mojžiš opisuje stvorenie sveta. O stvorení ženy napísal: „Z rebra, ktoré vybral Hospodin Boh človeku, utvoril ženu a priviedol ju k nemu. Tu človek zvolal: Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža! Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene a budú jedno telo. Obaja, človek i jeho žena, boli nahí, no jeden pred druhým sa nehanbili.“ (1Moj 2,22-25) Keď Boh stvoril Adama a Evu, neobliekol ich do značkového oblečenia a na nohy im nedal drahú obuv. Boli nahí, ale nehanbili sa. To nastalo až s príchodom prvého hriechu: „Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on. Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Splietli si figové listy a urobili si zástery. Keď počuli hlas Hospodina Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa muž i jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady.“ (1Moj 3,6-8) Hriech prináša hanbu a strach jedného pred druhým, ale hlavne pred Bohom. Čo na to Boh? „Hospodin Boh urobil mužovi a jeho žene kožené šaty a zaodel ich.“ (1Moj 3,21) Tento problém rieši oblečením z kože baránka. Vo vesmíre zomrela prvá obeť za našu neposlušnosť voči Bohu. Hriech priniesol na svet prvú smrť.
Popri doslovnom význame Ježišovej rady, aby sme si nerobili zbytočné starosti o to, čo si budeme obliekať, môžeme v týchto slovách vnímať aj duchovný rozmer. V tretej kapitole Zjavenia Jána sme vyzývaní, aby sme svoju nahotu zakryli bielym rúchom, ktoré nám ponúka Boh. Je to obdoba toho, ako obliekal našich prarodičov v raji, aby sa pred ním nemuseli hanbiť.

Pane, ďakujem Ti, že ma máš rád. Pri Tebe „šaty nerobia človeka“. Človekom sa stávame premenou srdca. A ja Ťa o tú premenu dnes prosím.