Celý Izrael od Dánu až po Beér-Šebu si uvedomil, že Samuel bol ustanovený za Hospodinovho proroka. Hospodin sa ďalej zjavoval v Šile. Tam sa zjavoval Samuelovi vo svojom slove.

1Sam 3,20.21

Samuelov čistý a nezištne zbožný život bol stálou výčitkou prospechárskym kňazom a starším, ako aj pyšným a pôžitkárskym Izraelcom. Aj bez akejkoľvek nádhery a okázalosti jeho práca niesla nebeskú pečať. Poctil ho Vykupiteľ sveta, pod vedením ktorého spravoval izraelský národ. Pohŕdali jeho skromným vystupovaním. Namiesto neho chceli muža, ktorý by im vládol ako kráľ.

Samuel niektorými črtami svojej povahy pripomínal Krista. Práve čistota Spasiteľovho života vyvolávala satanov hnev. Kristov život bol svetlom sveta a odhaľoval skrytú zlobu ľudských sŕdc. Práve jeho svätosť vyvolala najprudšie vášne pokryteckých vyznávačov zbožnosti. Kristus neprišiel s pozemským bohatstvom a s poctami, ale dielo, ktoré vykonal, svedčilo o moci, čo prevyšovala moc ktoréhokoľvek z pozemských kniežat. Židia očakávali Mesiáša, ktorý ich zbaví jarma ich utláčateľov, ale v srdciach mali hriech, ktorý ich zotročoval. Keby bol Kristus ich hriechy zakrýval a chválil ich zbožnosť, boli by ho prijali za svojho kráľa; nechceli však znášať, keď smelo karhal ich neprávosti. Opovrhovali tým, ktorý svojou povahou stelesňoval predovšetkým dobrotu, čistotu a svätosť, v ktorej nebolo nenávisti, okrem nenávisti voči hriechu. Tak to bývalo v každej dobe. Nebeské svetlo obviňuje každého, kto nechce podľa neho žiť. (PP 459.460; PP 607)

Mocný Bože, prosíme o pokorné srdce, aby sme Ťa nezavrhli, keď odhalíš našu zlobu a hriech.