Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila… Evanjelium podľa Jána 4,39

Pozvanie evanjelia… nie je určené len niekoľkým vyvoleným, o ktorých si myslíme, že ak ho prijmú, poslúži nám to ku cti. Toto posolstvo má byť hlásané všetkým. Keď Boh svojim deťom požehnáva, nie je to kvôli nim samým, ale kvôli svetu. Svoje dary nám dáva preto, aby sme ich rozmnožili a odovzdali ďalej.
Samaritánka, ktorá sa rozprávala s Ježišom pri Jákobovej studni, hneď, ako sa s ním stretla, pozvala aj ďalších. Bola lepšou misionárkou než jeho učeníci. Tí v Samárii nevideli sľubné pole pôsobnosti… Obyvatelia celého mesta prišli počúvať Ježiša na pozvanie ženy, ktorou predtým pohŕdali. Svojim krajanom priniesla svetlo hneď, ako ho sama dostala.
Táto žena je príkladom pôsobenia praktickej viery v Krista. Každý skutočný učeník sa do Božieho kráľovstva rodí ako misionár. Len čo spozná Spasiteľa, túži s ním zoznámiť aj druhých. Pravda, ktorá zachraňuje a posväcuje, nemôže zostať zatvorená v jeho srdci. Kto pije živú vodu, ten sa stáva zdrojom života. Príjemca sa stáva darcom. Kristova milosť, pôsobiaca v človeku, je ako prameň vody v púšti, ktorý vyviera, aby občerstvil všetkých. U tých, ktorí hynú, vzbudí túžbu napiť sa z vody života. Z práce pre druhých máme väčšie požehnanie, než akoby sme pracovali len pre seba. Šírením radostnej zvesti o spasení sa blížime k Spasiteľovi. (MH 102.103; CZ 61.62)

Pane Ježišu, ďakujeme, že sa môžeme napiť zo „živej vody“ a vďaka Tvojmu požehnaniu sa stať požehnaním pre iných.