Keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi… Evanjelium podľa Matúša 6,6

Nájdi si miesto na súkromnú modlitbu. Aj Ježiš mal miesta, kde sa dôverne zhováral s Bohom a podobne ich smieme mať i my. Ba neraz cítime potrebu byť osamote s Bohom. V Ježišovom mene smie každý z nás dôverne prísť k Bohu ako dieťa. Nepotrebujeme človeka ako sprostredkovateľa. V mene Ježiša Krista môžeme otvoriť svoje srdce Otcovi ako tomu, kto nás pozná a miluje.
Na skrytom mieste, kde nás vidí a počuje len Boh, môžeme vyrozprávať svoje najtajnejšie priania a túžby neskonale zľutovnému Otcovi. Keď sa v samote stíšime, osloví naše srdce hlas, ktorý sa ozve vždy, keď človek volá z hĺbky svojej biedy. Vo svojej trpezlivej láske je vždy ochotný vypočuť vyznania zblúdených a prijať ich pokánie. Čaká od nás vďačnosť, podobne ako matka čaká úsmev od svojho milovaného dieťaťa. Chce, aby sme pochopili, ako úprimne a vrúcne po nás túži. Radí nám, aby sme v každej tiesnivej situácii hľadali útočisko v jeho súcite a náš zármutok zverili jeho láske. Naše bolesti a rany smieme zveriť jeho uzdravujúcej moci, našu slabosť jeho sile a našu prázdnotu jeho plnosti. Nech prišiel k nemu ktokoľvek, nikoho nesklamal. (MB 84.85; MB 89.90)

Pane, ďakujeme, že Ti môžeme povedať všetko, čo máme na srdci – svoje starosti i radosti. Ďakujeme, že nás nesklameš.