Syn Dávida a Batšeby. Dávidov nástupca na tróne. Vládol približne od roku 971 do roku 931 pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Kráľov 2–11

Keď Boh povedal Šalamúnovi, aby si niečo prial, Šalamún prosil o múdrosť. (1Krľ 3,1–5) Netrvalo dlho a múdrosť naozaj veľmi potreboval. Prišli za ním dve ženy, ktoré sa na smrť pohádali. (verše 16–28) Kráľ mal rozhodnúť, ktorá z nich má pravdu. Obe takmer naraz porodili dieťa a bývali v jednom dome. Krátko po pôrode však došlo k nešťastiu. Jedna zo žien v noci priľahla svoje dieťa a udusila ho. Teraz obe tvrdili, že to živé dieťa je jej.

Ako mal Šalamún vyriešiť túto dilemu? Keď rozhovorom nikam nedospeli, zavolal sluhu s mečom a prikázal mu, aby živé dieťa rozťal na dve časti. Jedna zo žien súhlasila: „Ak nedostanem dieťa ja, nedostaneš ho ani ty!“ Druhá žena zareagovala inak: „Prosím ťa, nezabíjaj to dieťa. Daj ho jej, ak to je jediný spôsob, ako môže dieťa zostať nažive.“ Šalamúnovi bolo hneď všetko jasné. Skutočnú matku spoznal v žene, ktorá bola ochotná dať dieťa druhej žene, ak by mu tým zachránila život.

Ktorá z týchto dvoch žien bola biologickou matkou živého dieťaťa, sa nikdy nedozvieme. Kráľovi šlo viac o budúcnosť dieťaťa, ako o to, ktorá zo žien klame a ktorá hovorí pravdu. Nezaujímalo ho v prvom rade to, ako problém vznikol, ale hľadel do budúcnosti. To je skutočná múdrosť.

Múdry Bože, daj mi takú múdrosť, akú mal Šalamún. Pomôž mi, aby som sa v prvom rade nezaujímal o to, ako sa veci začali, ale o to, aby sa v budúcnosti dobre vyvíjali.