Šimonova svokra mala vysokú horúčku a prosili za ňu. Zastal nad ňou, pohrozil horúčke a tá prestala. Ihneď vstala a obsluhovala ich.

Lukáš 4,38.39

Lukáš bol lekár. Často bol v situácii, keď nemal liek a nevedel pacientovi pomôcť. Poznal pocit zúfalstva, keď človek stojí pri lôžku chorého a musí sa pozerať, ako pomaly odchádza.

Možno práve jeho povolanie ho viedlo k tomu, že často opisuje zázraky uzdravenia. Príbeh Šimonovej svokry ma zaujal, pretože táto žena mala „len“ vysokú horúčku. Možno by stačil zábal alebo paracetamol…

Napriek tomu rodina poprosila Ježiša, aby žene pomohol. Ježiš im okamžite vyhovel. Pohrozil chorobe a tá rýchlo zmizla zo Šimonovho domu.

Biblia nás povzbudzuje, aby sme sa modlili za chorých. Nielen keď zomierajú, ale aj pri bežných chorobách. Pred rokmi sa na mňa s touto prosbou obrátil mladý muž, ktorý rozvážal obedy starším a chorým ľuďom. Zistili mu angínu pectoris. Jeho kolega, s ktorým sa striedal, bol tiež chorý. Mal obavy o starých ľudí, aby nezostali hladní. Spolu sme sa modlili. Na druhý deň mi zamával z okna svojej dodávky a veselo zavolal: „Chvála Bohu, funguje to. Môžem rozvážať!“

Mnohí veriaci prichádzajú k Bohu až vtedy, keď ide o „posledné pomazanie“. Je to škoda. Boh nás počúva a pomáha nám nielen pri riešení veľkých a zásadných problémov, ale tiež vtedy, keď prosíme za každodenné maličkosti. Nebojme sa hovoriť s ním o tom, čo nás trápi. Pre neho to nie je problém.