V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a celú noc zotrval v modlitbách k Bohu. Keď sa rozodnilo, zavolal si svojich učeníkov, vybral z nich dvanástich a nazval ich apoštolmi.

Lukáš 6,12.13

Keď si mal Ježiš vybrať spomedzi svojich učeníkov dvanástich apoštolov, strávil celú noc na modlitbe k svojmu nebeskému Otcovi. Táto zvláštna súvislosť mi dlho unikala.

Čo je na tom také nezvyčajné? Prečo o tom vôbec hovorím? Ježiš videl do sŕdc ľudí, s ktorými sa stretol. Vedel o nich viac ako oni sami o sebe. A predsa venoval celú noc tomu, aby sa poradil so svojím Otcom.

Vo chvíli, keď som si uvedomil, ako opatrne a pozorne si Ježiš vyberal svojich najbližších spolupracovníkov, zistil som, ako často som pri výbere priateľov konal nezodpovedne a unáhlene. Preto nie div, že som neraz dostal najtvrdšie rany od tých, ktorých som považoval za svojich priateľov.

Rozmýšľal som, prečo medzi dvanástich apoštolov patril aj Judáš, ktorý nakoniec Ježiša zradil. Nevedel azda Ježiš, s kým má do činenia? Ak by to Ježiš nevedel, prehliadol to vari nebeský Otec? Nemyslím si. Ježiš tým ukazuje, že každému človeku ponúka šancu. Dáva ju aj Judášovi, o ktorom nikde nečítame, že by ho Ježiš povolal medzi svojich učeníkov. Buď prišiel sám, alebo ho priviedol iný Ježišov učeník. Dostal šancu, ale, žiaľ, sklamal svojich priateľov, ktorí ho podporovali.

Keď stojím pred dôležitým rozhodnutím, niekedy mám pocit, že mám málo času. Martin Luther povedal: „Dnes mám málo času, musím sa viac modliť.“ Ježiš mi radí, aby som sa pri výbere priateľov radil s ním. Z vlastnej skúsenosti viem, že to nie je strata času.