Keď ju Hospodinov anjel stretol…, povedal jej: Hagar, Sárajina slúžka, odkiaľ prichádzaš a kam sa uberáš? Ona odpovedala: Utekám od svojej panej Sáraj. Hospodinov anjel jej povedal: Vráť sa k svojej panej a buď jej poddaná! Hospodinov anjel jej ďalej oznámil: Rozmnožím tvoje potomstvo tak, že ho nebude možné spočítať. Prvá kniha Mojžišova 16, 7-10

„S klobúkom v ruke prejdeš celý svet!“ Tieto slová nám často opakovala naša triedna učiteľka na základnej škole. Ale my, pubertiaci, sme sa z toho smiali. Boli sme plní sily a verili sme, že svet patrí tým, ktorí sú priebojní.
Hagar verila, že svojím ráznym a rozhodným konaním odstaví Sáraj a zaujme miesto po Abrámovom boku. Mýlila sa… Teraz leží vyčerpaná na púšti a praje si zomrieť aj so svojím ešte nenarodeným synom…
Je tu však niekto, kto na ňu nezabudol. Stvoriteľ Abrámovi sľúbil, že požehná všetko jeho potomstvo, ku ktorému patrí aj nenarodený syn egyptskej otrokyne. Hospodin Hagar radí, aby sa pokorila a vrátila do Abrámovho tábora. Ak to urobí, aj z jej potomstva sa stane početný národ.
Viem si predstaviť, aký boj musela Hagar podstúpiť. Na jednej strane hrdosť, na druhej strane nenarodený syn a jeho budúcnosť. Nakoniec však materský cit zvíťazil nad pýchou.
Pri čítaní tohto textu som si spomenul opäť na našu triednu. Vďaka štyrom desaťročiam vlastných skúseností dnes viem, že pokora dokáže viac než ostré lakte.

Bože, tento svet možno patrí ambicióznym ľuďom, no tvoje kráľovstvo patrí pokorným. Prichádzam preto s klobúkom v ruke.