Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde zlodeji vnikajú a kradnú. Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani moľ, a kde zlodeji nevnikajú a nekradnú. Veď kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. Matúš 6,19–21

Keby sme dnes náhodným okoloidúcim na ulici položili otázku, čo vo svojom živote pokladajú za najdôležitejšie, väčšina z nich by určite menovala zdravie, rodinu, prácu, vzťahy… Nie sú to hlúpe odpovede. Ale čo keď zdravia ubúda a rodina sa rozpadá? Čo keď nie je práca a priateľstvo práve prechádza krízou dôvery? Znamená to, že v živote prichádzame o to najcennejšie? Ježiš vo svojom kázaní na hore radí, aby sme si nezhromažďovali poklady na zemi, ale v nebi. Lenže ako žiť naplno? Ako spojiť svoje ja s niečím cenným a nechodiť pritom len s hlavou v oblakoch?
A je vôbec zlé mať srdce pri pozemských pokladoch? Možno nie, ale všetko pozemské je pominuteľné a krátkodobé. Rodina, práca, zdravie – to všetko je nesmierne dôležité, ale každý človek o to postupne prichádza.
Ježiš to vedel, a preto učí svojich nasledovníkov hľadať to, čo je trvalé, neporušiteľné, čo má budúcnosť a za najcennejšie pokladať to, čo je nad nami. Týmto smerom chceme hľadať a ukladať svoje poklady aj my.

Pane, uč nás pozerať sa správnym smerom a dávaj nám silu na hľadanie Tvojho kráľovstva, ktoré nás presahuje, a napriek tomu je pre nás.

Martin Pavlík