Moábčanka, ktorá sa vrátila so svojou svokrou Noémi do Betlehema a vydala sa za Boaza. Žila koncom 8. storočia pred n. l.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si knihu Rút.

Rút sa rozhodla spojiť svoj údel s údelom svojej svokry. Chcela slúžiť tomu istému Bohu, ktorého uctievala Noémi. Rozhodnutie zostať s Noémi malo ďalekosiahle dôsledky. Znamenalo ísť s ňou do krajiny s inými zvyklosťami. Pre mladú moábsku vdovu by bolo pravdepodobne oveľa jednoduchšie nájsť si nového partnera v Moábsku. Rút si však tak veľmi obľúbila Noémi, že s ňou chcela zostať.

Rozhodnúť sa pre Noéminho Boha muselo byť ešte ťažšie. Na prvý pohľad sa mohlo zdať, že slúžiť tomuto Bohu Noémi neprinieslo veľa šťastia. Samotná Noémi ako prvá priznala, že Boh ju hlboko sklamal. Po návrate do Betlehema povedala ľuďom, ktorí ju prišli privítať: „Všemohúci mi pripravil veľa trpkostí. Odišla som plná, ale Hospodin ma privádza späť prázdnu. Prečo by ste ma mali volať Noémi, keď sa Hospodin obrátil proti mne a Všemohúci dopustil na mňa nešťastie?“ (Rút 1,20.21) Rút však cítila, že všetky nepríjemné skúsenosti, ktoré spolu s Noémi a Orpou (ďalšou Noéminou nevestou) prežila, nie sú dostatočným dôvodom na to, aby sa k Noéminmu Bohu otočila chrbtom. Aj keď mnohým veciam nerozumela, stále tomuto Bohu dôverovala. Jej vytrvalosť ju nesklamala. Celý zvyšok svojho života bola vďačná za to, že sa neodvrátila od jediného pravého Boha.

Pane, pomôž mi vytrvať v dôvere v Teba a zostať pri

Tebe aj v ťažkých obdobiach života.