A pokračoval: Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A otec im majetok rozdelil. Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Evanjelium podľa Lukáša 15,11-13

O takého syna by som asi nestál. Nevie sa dočkať, kedy jeho starnúci otec konečne zomrie. Žiada si svoj diel, aj keď otec ešte žije.
Starší syn ako prvorodený mal dostať dvojnásobný podiel. No aj podiel mladšieho syna predstavoval peknú čiastku. Mladší syn mal jasnú predstavu o tom, čo s peniazmi urobí. Časť minie na víno a tanec. Bude si môcť robiť, čo chce a kedy chce. S toľkými finančnými prostriedkami už nikdy nebude musieť pracovať. A potom sú tu ešte ženy. Nezabúdajme na ne. Určite ich bude veľa, aby uspokojili každú jeho potrebu.
Ale je tu jeden háčik. To, čo mal na mysli, nemôže zrealizovať v blízkosti domova. To je jasné. Bude musieť odísť „do ďalekej krajiny“. Koniec koncov, dobre poznal otcove zásady.
Zaujímavým rysom tohto tretieho podobenstva o stratenosti u Lukáša 15 je, že tu nikto nikoho nehľadá. Prečo? Veď syn má oveľa väčšiu hodnotu než ovca a minca.
Ide o iný druh stratenosti. Minca nemá žiadny duchovný rozmer. Takíto ľudia ani nevedia. že sú stratení. Preto ich treba hľadať. Ovca už má určitý duchovný rozmer. Uvedomuje si, že je stratená. Napriek tomu nemá najmenšie tušenie, ako sa dostať domov. Preto ju treba hľadať.
Syn duchovný rozmer jednoznačne má. Je si vedomý toho, že sa stratil. Pozná cestu domov. To je však posledná vec, o ktorú stojí. Nachádza sa v stave vzbury, preto je rád, že sa stratil. Dobre si naplánoval, ako si to užije. Tu by bolo hľadanie zbytočné.
Otec vo svojej múdrosti vie, že láska sa nedá vnútiť. Tak to bolo aj v mojom prípade. Dodnes si pamätám deň, keď zavolali z námorníctva a môj otec zistil, že odchádzam z vysokej školy. Nasledovala poriadna scéna. Ale čo urobíte s osemnásťročným mladým mužom, ktorý vie všetko najlepšie?
Otec v podobenstve urobí, čo môže. Vo svojej láske necháva syna odísť, aj keď si uvedomuje, že jeho potomok sa vydal na veľmi tŕnistú cestu k tomu, aby zmúdrel.
Boh ako márnotratný Otec čaká na svoju príležitosť. Niekedy smutný sleduje, ako rozhadzujeme svoje dedičstvo. Napriek tomu sa nás nevzdáva.
Nikdy!