A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Mat 6,13

Dostávame sa k záveru modlitby „Otčenáš“. Je trochu sporný. Nevieme, kto je autorom slov: „…lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen. (Mat 6,13 – preklad prof. Roháčka) Ježiš to určite nie je.
Ako šestnásťročný som sa po roku strávenom na učilišti dostal na strojnícku priemyslovku. Cez prázdniny sme mali povinnú týždennú brigádu pri upratovaní školy. V pondelok nás rozdelili do skupín k jednotlivým učiteľom a pridelili nám prácu. Učiteľ, ktorý mal viesť našu skupinu, sa oneskoril. Bol som najstarší, a tak mi dali celú skupinu až do príchodu učiteľa na starosť. Začali sme upratovať v kabinete fyziky. Asi o pol hodiny prišla mladá dievčina s tým, že patrí do našej skupiny. Volala sa Mária. Pridelil som jej teda prácu. Práve, keď som jej dával pokyny, prišiel riaditeľ a ja som zistil, že Maruška, ktorú som celé dopoludnie preháňal, je moja budúca profesorka matematiky. Neskôr sa mi priznala, že sa celé dopoludnie výborne bavila. Najviac vo chvíli, keď som zistil, aká trápna situácia sa mi stala…
Modlitba „Otčenáš“ sa končí podľa tradície slovami: „…lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen.“ Môžeme si domyslieť, kto po prvýkrát tieto slová k celej modlitbe pripojil a čo tým sledoval. V každom prípade stoja za povšimnutie.
Celá modlitba je veľmi osobná a priateľská. Z Kráľa vesmíru, Stvoriteľa nebies a zeme sa v nej stáva môj Otec. Milujúci Otec, ku ktorému môžem prísť v ktorúkoľvek dennú aj nočnú hodinu. Môžem s ním hovoriť o všetkom, čo prežívam. O tom, čo sa mi podarilo, ale aj o tom, za čo sa hanbím. Nemusím sa ho báť. On vie o mne úplne všetko. Pozná nielen moje skutky, ale dokonca číta aj moje myšlienky. Pozná moje túžby, plány a očakávania. Taký je môj nebeský Otec.
Keď vo svojej modlitbe hovorím „…lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky,“ vyjadrujem tým, že Boh nie je len vládcom vesmíru, ale aj mojím Pánom. Pánom, ktorého chcem poslúchať, pretože vie lepšie ako ja, čo je pre mňa dobré. Prajem si, aby ma viedol v mojom živote. S ním mi je dobre a nemusím sa ničoho báť. Môj život má zmysel. Už nie som bezmenný a bezvýznamný človek. Som Boží syn, Božia dcéra, kráľovský potomok. Dedič, ktorého čaká nádherná, večná budúcnosť. Pán Ježiš ukázal našu budúcnosť apoštolovi Jánovi: „Ukázal mi aj rieku s vodou života, priezračnú ako krištáľ, ktorá vyteká od Božieho a Baránkovho trónu. Uprostred jeho námestia a z oboch strán rieky je strom života, ktorý prináša dvanásť ráz ovocie, každý mesiac dáva svoje ovocie i lístie stromu na uzdravenie národov. A nebude tam nič prekliate, ale Boží a Baránkov trón bude v ňom a jeho služobníci mu budú slúžiť. Budú hľadieť na jeho tvár a jeho meno bude na ich čelách. Noci už nebude, nepotrebujú svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo Pán Boh ich bude osvecovať a kraľovať budú na veky vekov.“ (Zj 22,1-5)

Pane, teším sa na naplnenie tohto zasľúbenia. Už sa nemôžem dočkať. Prosím Ťa o trpezlivosť. Chcem sa o túto radostnú správu podeliť s ľuďmi, ktorých dnes stretnem. Verím, že mi v tom pomôžeš.