Vchádzajte tesnou bránou! Veď priestranná brána a široká cesta vedú do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú. Do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, čo ju nachádzajú. Mat 7,13.14

Začiatkom roku 2007 priniesli niektoré denníky správu o zvláštnom úteku väzňa, ktorý využil „silvestrovskú náladu dozorcov“. Vyzliekol sa donaha, natrel olejom a potom sa pretiahol cez mreže. Jeho spoluväzeň to skúsil tiež, ale uviazol. Autor správy to komentoval slovami: „Asi zjedol veľa vianočných zákuskov…“ Pri čítaní tejto úsmevnej historky som si spomenul na text z Ježišovho kázania: „Vchádzajte tesnou bránou! Veď priestranná brána a široká cesta vedú do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú. Do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, čo ju nachádzajú.“ (Mat 7,13.14) Ježiš pozýva svojich poslucháčov do nebeského kráľovstva. Upozorňuje, že to nie je také ľahké. Cesta do záhuby je široká a pohodlná ako americká diaľnica. Brána, ktorou sa „vchádza do neba“ a aj cesta, po ktorej musíme ísť, sú úzke.
Jeden rok sa mi podarilo schudnúť dvanásť kilogramov. Pri čítaní o úzkej bráne som si povedal, že by som mal ešte viac schudnúť. Čo keby som na konci svojej cesty uviazol v bráne a nemohol sa dostať dnu? Čo keby som skončil ako ten druhý väzeň? Možno si teraz hovoríte, že Ježiš nemá na mysli našu hmotnosť. A máte pravdu. Ale aj ja mám pravdu. Pretože nestriedmosť v jedle môže byť prekážkou na ceste do Božieho kráľovstva. Práve tak to môže byť aj lipnutie na majetku, práci, kariére alebo ďalších oblastiach, ktoré môžu byť pre mňa dôležitejšie ako nebo.
Predstavte si, že ste si práve kúpili vynikajúcu taliansku zmrzlinu a vtom by prichádzal váš autobus. Čo by ste urobili so zmrzlinou? Ak by som sa neponáhľal a vedel, že o pár minút mi ide ďalší spoj, tak by som si zmrzlinu v pokoji vychutnal a čakal na ďalší autobus.
Predstavte si rovnakú situáciu. Len by nešlo o autobus, ale o vlak. Posledný vlak, ktorým sa môžete dostať domov. Na ďalší by ste museli čakať do druhého dňa. Čo by ste urobili so zmrzlinou? Ja by som ju v tomto prípade oželel.
Ježiš nás pozýva do svojho kráľovstva. Chce nás viesť po úzkej ceste, ktorá sa končí tesnou bránou, za ktorou je raj. Po tejto ceste musíme ísť pešo a zobrať si len toľko, koľko odnesieme. Musíme sa vzdať mnohých vecí, na ktorých nám záleží. Zdržiavalo by nás to, oberalo o sily a možno by sme sa kvôli tomu nedostali do cieľa. Vďaka mojej práci kazateľa sa často sťahujeme, a tak som sa naučil umeniu rozlúčiť sa s tým, čo nie je potrebné.
Ak chceme s Ježišom vojsť do jeho kráľovstva, nemôžeme sa viazať na nič, čo by nám bránilo prejsť úzkou bránou.

Pane, ďakujem Ti, že ma vedieš po ceste, ktorá sa stále zužuje. Môžem sa tak postupne zbavovať všetkého, čo by mi na konci mohlo zabrániť vstupu do Tvojho kráľovstva. Ďakujem, že ma učíš nelipnúť na obľúbených veciach. Dnes sa mi bez nich žije lepšie. Prosím, doveď ma až do cieľa.