A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“ Hľa na pár piadí si mi dní nameral a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. Veru, len zdaním je bytie človeka, každý sa mihne ako vidina. Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie. Žalmy 39,5–7

Naša cesta tu na Zemi je podobná ročným obdobiam, ktoré predstavujú rôzne fázy nášho života. Jar predstavuje narodenie a nevinnosť všetkého nového. Leto je plné vitality a naivity mladosti, mnohých nádejí, snov a hľadania života naplno. Potom sa zdá, že ticho skĺzneme do jesene. S dôverou zo získaných skúseností a vedomostí pristupujeme k výzvam, na všetko sa pozeráme realistickejšie a cítime naliehavosť dosiahnuť vytúžené ciele. Až príliš rýchlo však nastúpi zima. Naše vlasy odrážajú napadnutý sneh, pohybujeme sa pomalšie, pociťujeme nové bolesti a ochabnutosť a akosi nedokážeme pochopiť, že nejako rýchlo sa stávame „staršími ľuďmi“, ku ktorým sa bránime zaradiť. Myšlienky nás často vedú k minulým veciam, po ktorých sme túžili, ba dokonca ľutujeme, čo sme urobili či neurobili. Príliš skoro sa zima skončí a pretrvá iba to, čo sme vykonali pre Krista.
Teraz je čas sa rozhodnúť, akú známku dostaneme a zanecháme na tejto zemi za všetko, čo sme v živote dosiahli. Neodkladajte na zajtra, čo môžete urobiť dnes, pretože ako dnes žijete, rozhodne o tom, či budete navždy žiť s Ježišom. Vyberte si, že budete žiť Boží život, zasievať semená láskavosti a zdieľať Božiu lásku v každom ročnom období už tu počas života, aby ste boli pripravení na večný život v nebi.
„Až do staroby a do rokov šedivých, Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná?“ (Žalmy 71,18.19)