Zástupy sa ho spýtali: Čo teda máme robiť? On im odpovedal: Kto má dvoje šiat, nech sa rozdelí s tým, čo nemá, a kto má dosť jedla, nech urobí podobne. Aj mýtnici prichádzali dať sa pokrstiť a hovorili mu: Učiteľ, čo máme robiť? On im odpovedal: Nevymáhajte viac, ako vám patrí. Vojaci sa ho spýtali: A čo máme robiť my? Tým povedal: Nikoho netrýznite ani nevydierajte, uspokojte sa so svojím žoldom! Lukáš 3,10-14

Kto z nás by nechcel, aby ho stretlo šťastie? Prajeme si, aby sa zabývalo a navždy u nás zostalo. Možno občas sledujeme aj tých slávnejších a trochu im závidíme, hoci vlastne nemáme čo.
Za Jánom Krstiteľom, ktorý bol v tom čase najslávnejším a zrejme aj najznámejším obyvateľom Judska, prichádzajú davy ľudí. Káže o pokání – o zmene životného štýlu – a o novom objavení živej viery.
Ľudia sa ho pýtajú, čo majú robiť, aby boli rovnako šťastní a spokojní ako on. Odpovedá im, aby začali tým, že budú poctivo robiť to, čo majú. Neobľúbení colníci nemajú opustiť svoju prácu, ale majú vyberať len toľko, koľko majú nariadené. Podobne aj vojaci nemusia ukončiť svoju kariéru, ale nemajú páchať násilie, nikoho vydierať…
Je jedno, akú prácu vykonávam. Ak ju robím poctivo, prináša mi radosť a šťastie, pretože robím niečo, čo má zmysel. Táto spokojnosť vyčarí na mojej tvári úsmev a moja radosť a šťastie sa prenáša aj na ľudí, ktorých stretávam.

Bože, pomôž mi poctivo plniť všetko nevyhnutné. Ďakujem, že môžem robiť to, čo môjmu životu dáva zmysel a mne radosť a šťastie.