Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme žať, keď príde čas. List Galaťanom 6,9

Široká a hlboká rieka slúži národom ako prepravná tepna a cení sa ako celosvetové dobrodenie, ale čo potôčky, ktoré pomáhajú vytvárať jej mohutný prúd? Bez nich by vyschla. Od nich závisí jej existencia. Muži, povolaní na to, aby viedli veľké dielo, sú ctení, akoby ich úspech závisel len od nich, hoci si vyžadoval vernú spoluprácu veľkého počtu skromných pracovníkov, o ktorých svet nič nevie. Nikým neprikázané povinnosti a nikým neuznaná ťažká práca, taký je údel väčšiny robotníkov sveta. Mnohých napĺňa nespokojnosťou a majú pocit, že svoj život premárňujú. No potôčik, ktorý nečujne preteká hájom a lúkou a prináša zdravie, úrodnosť a krásu, je práve taký užitočný ako široká rieka. A tým, čím prispieva k životu rieky, pomáha uskutočniť to, čo by sám nikdy nedosiahol.
Toto poučenie mnohí potrebujú. Talent sa príliš idealizuje a príliš sa prahne po postavení. Priveľa je takých, čo ak nie sú uznaní za vodcov, nič neurobia a ktorých treba chváliť, lebo ináč o prácu nemajú záujem. Potrebujeme sa učiť vernosti v používaní tých schopností a príležitostí, ktoré máme, a spokojnosti s tým údelom, ktorý nám nebesia pridelili. (Ed 116.117; VYCH 100)

Náš Pane, pomôž nám verne využívať schopnosti, ktoré si nám dal, a ochotne plniť aj svoje zdanlivo bezvýznamné povinnosti.