Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí, lebo smädného napojil a hladného nakŕmil dobrotami. Žalmy 107,8.9

Napriek tomu, že mnohí ľudia veria v dôležitosť modlitby, nikdy si celkom nevychutnajú ten vzácny čas strávený v Božej prítomnosti. Čakajú, kým príde prvý náznak problémov a vtedy sú hneď na kolenách a prosia o Boží zásah. Keď sa správame k „modlitbe“, akoby to bola „rezervná pneumatika v kufri“ len na prípad, keď by sme mohli niečo potrebovať, potom nám chýba skutočné požehnanie z osobného, dôverného vzťahu s Bohom. Modlitba tu nie je len nato, aby sme si žiadali veci alebo získali, čo chceme, ale predovšetkým, aby sme rozvíjali komunikáciu s naším nebeským Otcom. Až prostredníctvom blízkeho vzťahu dostávame silu, odvahu, múdrosť a istotu vedenia, ktorá nám pomáha na našej životnej ceste. Modlitba nemusí byť výrečná ani pretkaná kvetnatými slovami. V skutočnosti, čím viac problémov máme, tým jednoduchšie sú naše modlitby! Jednoduché zvolanie „Pomôž, prosím!“ môže priniesť tisíce anjelov na našu stranu! A tiež prosba „Ježišu, zachráň ma!“ keď ju vyslovím v zúfalstve, je jednou z najmocnejších modlitieb, aká mi je k dispozícii! Keď sme v situácii, že sa nemáme kam obrátiť, naši priatelia nás opustili a nikto sa o nás naozaj nezaujíma – môžeme si byť istí a veriť tomu, že Bohu na nás záleží! Miluje nás viac než ktokoľvek iný! Je to naša prvá i posledná „nádej“. On je vždy pripravený priskočiť na pomoc a našu záchranu – musíme však na neho zavolať! Prežil som to veľakrát a viem, že to „funguje“! Namiesto „rezervnej pneumatiky“ urobte z modlitby „volant“ a prenechajte vo svojom živote šoférovať Boha!
„Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.“ (Ján 15,7.8)