Ježiš chodil po celej Galilei a učil v ich synagógach. Kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďmi. Chýr o ňom sa rozšíril po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rôznymi neduhmi a utrpením, posadnutých, námesačných a ochrnutých. A on ich uzdravoval. Išli za ním mnohé zástupy z Galiley a Desaťmestia, z Jeruzalema, Judska a Zajordánska. Mat 4,23-25

Spolu s prvými učeníkmi – Šimonom, Ondrejom, Jakubom a Jánom, začína Ježiš ďalšiu časť svojej záchrannej misie na našej planéte. „Ježiš chodil po celej Galilei a učil v jej synagógach. Kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďmi… Išli za ním mnohé zástupy z Galiley a Desaťmestia, z Jeruzalema, Judska a Zajordánska.“ (Mat 4,23-25)
Ježiš robí to, čo mu je blízke. Hovorí o Božom kráľovstve, káže radostnú zvesť o spravodlivej spoločnosti a pritom uzdravuje každú chorobu. Nikoho neodmieta. Uzdravení zostávajú v jeho blízkosti a počet tých, ktorí ho sprevádzajú, neustále rastie.
Môj priateľ je lekárom v kúpeľoch v Jeseníkoch. Už dávno mohol ísť do dôchodku, ale stále pracuje, aj keď má už 85 rokov. Hlavne pacienti, ktorí prichádzajú z Nemecka, žiadajú, aby počas ich pobytu v kúpeľoch bol práve on ich ošetrujúcim lekárom. Chcú ho preto, lebo ich liečil v minulosti alebo o ňom počuli od svojich známych, ktorí už v kúpeľoch boli.
Dobrá povesť sa šíri veľmi rýchlo. O Ježišovi, zázračnom doktorovi, sa rozniesli správy ďaleko za hranice Galiley. Prichádzali k nemu ľudia zo vzdialených krajov. Bolo ich toľko, že Ježiš uzdravoval od rána do večera. Stále pribúdali ďalší a ďalší pacienti.
Neviem, ako to vtedy ľudia robili. Evanjelisti často píšu o tom, ako sa Ježiš snažil nájsť pokojné miesto, aby si mohol oddýchnuť. A ľudia ho vždy našli. Aj bez satelitnej navigácie, internetu či mobilu. Nikdy nemal dlho pokoj.
Uzdravovanie mu muselo zabrať veľa času. Táto pre ľudí taká prospešná činnosť však nebola jeho hlavným poslaním. Na našej planéte mal predstaviť Boha takého, akým skutočne je. Preto popri uzdravovaní potreboval aj priestor na kázanie radostného posolstva o láskavom a milujúcom Bohu. Vždy, keď sa končil deň a okolo neho sa tlačili uzdravení ľudia, rozprával im o tom, aký je jeho Otec, Boh, ktorý ho poslal na túto zem prinášať ľuďom zdravie, pokoj a šťastie.
Práve počas týchto chvíľ sa prejavila jeho veľkosť. Po skončení „ordinačných hodín“ sa mohol dať oslavovať ľuďmi, ktorých uzdravil. On však radšej rozprával o tom, že moc, ktorou lieči, pochádza z neba. Hovoril o svojom Otcovi, ktorý ich miluje rovnako ako ten, kto ich uzdravil. Znova a znova zdôrazňoval, že jeho uzdravovanie je v súlade s tým, čo robí Boh, jeho Otec.

Pane, Ty vieš, že by som chcel rovnako ako Ježiš rozprávať ľuďom o Tvojej láske a dobrote. Daj mi, prosím, vhodné slová. Daj mi skutky, ktoré by boli v súlade s mojimi slovami a potvrdzovali, že to, čo hovorím, je pravda.