Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. (Fil 4,6)

Stalo sa to v roku 2000, keď som sa skoro ráno, okolo piatej hodiny, zobudil, lebo som potreboval ísť na toaletu. Snažil som sa vydržať, ale jednoducho to nešlo, a tak som vstal. Keď som otvoril dvere, na chodbe som uvidel svetlo, ktoré sa nenápadne plazilo z kuchyne. Myslel som si, že niekto zabudol zhasnúť. Možno som to bol ja, a tak som šiel zhasnúť.
Na to, čo som uvidel v kuchyni, nikdy nezabudnem. Mama kľačala pri stole, pred ňou bola otvorená Biblia a poznámkový zošit. Modlila sa. Mala pritom zatvorené oči, takže ma nevidela. Rovnako potichu, ako som prišiel, som aj pomaly odišiel. Premýšľal som o tom, prečo vstáva tak skoro, keď nemusí. Vedel som, že vstávanie neznáša. Zrazu som však pochopil, že to s Bohom myslí vážne.
Mal som vtedy svoje problémy a starosti a jednoznačne som nepatril medzi tých, ktorí sa snažili budovať s Bohom hlbší vzťah. Nebol som neveriaci, ale rozhodne som Ježiša nepovažoval za svojho priateľa. Bibliu som takmer nečítal a takisto aj moje modlitby boli skôr naučené vety, ktoré som každý deň s malou obmenou opakoval.
Prišlo obdobie, keď som sa rozhodoval, či mu chcem byť bližšie. Spomienka na modliacu sa mamu bola takým silným argumentom, že som si povedal, že to aspoň skúsim. Jedna modlitba skoro ráno, aj keď neviem, aký bol jej obsah, úplne zmenila môj život.
Niečo podobné môžeš zažiť aj ty. Aj tvoja modlitba môže byť impulzom na to, aby sa stali zázraky. Netráp sa starosťami, radšej všetko odovzdaj Bohu.

Bože, ďakujem Ti za modlitbu. Ďakujem Ti, že aj ja sa môžem modliť. Amen.

Jan Majer ml.