No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi. Evanjelium podľa Lukáša 10,20

Pri rôznych príležitostiach si navzájom želáme veľa zdravia, šťastia, lásky, radosti… Kto by aj nechcel byť radostný? Realita je často iná. Sme uhundraní, nespokojní a nevieme, z čoho by sme sa mohli radovať.
Eleanor H. Porterová napísala knihu o dievčati Pollyanne, ktorú jej otec, misionár, naučil hrať sa hru na radosť. Spočívala v hľadaní dôvodov na radosť v akejkoľvek situácii. Raz, keď si Pollyanna priala bábiku, napísal jej otec ľuďom z charity, či by ju jeho dcérke neposlali. Veľmi sa na ňu tešila, ale v balíku namiesto bábiky prišli barly. Bola sklamaná, no otec aj v tomto okamihu našiel niečo, z čoho sa mohla radovať. Predsa z toho, že ich nepotrebuje!
Na svete je veľa vecí, z ktorých môžeme mať radosť. Ježiš radí, aby sme sa radovali z toho, že naše mená sú zapísané v nebesiach.
V jednej kresťanskej piesni sa spieva: „Radosť teraz ja v sebe mám a z nej vám kúsok prenechám, že Ježiša som stretol, aj keď inak chcel som ísť. Radosť, ktorú v srdci mám, ja chcem odovzdať aj vám, že Pán ma k sebe pozval, za to vďaka patrí mu.“ Takáto radosť sa nikdy nekončí.

Bože, ďakujem Ti za radosť, ktorou plníš moje srdce. Veď už len vedomie, že som Tvoje dieťa a budem ním aj v nebeskom kráľovstve, ma napĺňa šťastím a pokojom.

Bohumila Fürstová