Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

Lukáš 2,20

Židia poznali starozmluvné proroctvá o príchode Mesiáša. Mnohí ho dokonca očakávali. Keď sa však narodil, radovalo sa len niekoľko pastierov. Iba oni boli pripravení vzdať kráľovskú poctu dieťaťu, ktoré videli v jasliach.

Židovskí duchovní uvažovali, či je možné, aby sa Mesiáš narodil v rodine tesára. Pastierov také veci netrápili. Anjeli im priniesli posolstvo a oni si ho overili. Zistili, že je to pravda. Teraz sa celí natešení vracajú k svojim stádam. Sú nadšení tým, čo videli. „Konečne prišiel Mesiáš,“ hovoria si. Ich hlasné chvály počuť široko-ďaleko.

Keď čítam tento príbeh, vždy si kladiem otázku: „Prečo sa tak málo ľudí tešilo z narodenia Mesiáša?“ Potom si pomyslím: „A čo ja? Teším sa? Chválim Boha za to, že súhlasil s tým, aby sa Ježiš stal človekom? Aby sa stal malým dieťaťom zdanlivo odkázaným na starostlivosť svojej matky?“ Môžem sa rozhodnúť. Môžem riešiť ťažké teologické otázky ako židovskí duchovní vodcovia. Môžem hľadať dôvody, ktorými obhájim to, že odmietam vieru v Mesiáša z jasieľ. Som si istý, že by som ich našiel dosť. Druhou možnosťou je, že sa podobne ako pastieri budem radovať z toho, že Boh zostúpil na našu zem a stal sa človekom.

To je niečo, čo sa dá sotva pochopiť rozumom.

Čo nedokáže myseľ, to dokáže srdce. Ak dovolím svojim emóciám, aby zhodnotili správu o narodení Mesiáša, Ježiš sa narodí v mojom srdci. Budem prežívať rovnakú eufóriu, akú prežívali pastieri. Začnem chváliť Boha za všetko, čo budem vidieť, počuť a prežívať vďaka jeho prítomnosti vo svojom živote.