Ježiš im odpovedal: „Či ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i tí, čo boli s ním? Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol predkladané chleby. A dal z nich aj svojej družine, hoci ich nesmel jesť nikto, iba kňazi.“ A dodal: „Syn človeka je pánom soboty.“

Lukáš 6,3–5

Učeníci prechádzali v sobotu ráno cez obilné pole. Trhali si zrelé klasy a v rukách mrvili zrno. Boli hladní a chceli sa najesť. Uvideli to židovskí kňazi, ktorí sa považovali za strážcov zákona a soboty.

Farizeji a učitelia zákona vycítili príležitosť. Konečne Ježiša prichytili pri čine. Okamžite prešli do protiútoku. Položili mu otázku: „Prečo robíte v sobotu to, čo nie je dovolené?“ (Lk 6,2) Mesiáš sa nenechal vyviesť z rovnováhy. Pokojne im pripomenul udalosť z Dávidovho života, keď jedol posvätný chlieb určený pre kňazov.

Ježiš dáva židovským kňazom jasne najavo, že zasahujú do niečoho, na čo nemajú právo. Ježiš je „Pánom soboty“. Len on vie posúdiť, čo je a čo nie je v sobotu dovolené. Tým, čo v sobotu koná, ukazuje, ako máme prežívať tento Bohom požehnaný deň.

V každej dobe sa nájdu ľudia, ktorí nám chcú diktovať svoj pohľad na to, ako má vyzerať náš duchovný život. Ako kedysi zákonníci, aj títo ľudia chcú predpisovať, čo v sobotu môžeme a čo nemôžeme robiť. Namiesto nekonečných diskusií sa radšej inšpirujme Ježišovým príkladom. On, Pán soboty, vie najlepšie, čo je pre naše dobro.