Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. (SEP) Šťastní sú milosrdní, lebo aj k nim bude Boh milosrdný. (NPK) Matúš 5,7

„Čo človek rozsieva, to bude aj žať,“ hovorievala moja babička. Verila, že to, ako sa správame k iným, sa nám raz vráti. Nielen v dobrom, ale aj v zlom.
Židovskí duchovní hľadali šťastie v nekompromisnom presadzovaní zákona a v rovnakom duchu vychovávali celý národ. Ježišovo kázanie vyznieva presne naopak – ak chcem byť šťastný, ak sa chcem radovať z toho, že ma Boh prijíma, potom musím k iným pristupovať so srdcom plným lásky.
Ateisti často zosmiešňujú otázku „spasenia“ a „večného života“. Hovoria, že sú to prázdne sľuby. Rešpektujem, je to ich názor. No pravda je taká, že každý človek, ktorý prijal z Božích rúk spasenie, prežíva zvláštnu radosť, ktorú neveriaci nikdy neokúsi.
Okrem schopnosti vnímať veci s nadhľadom, „milosrdenstvo“ nám prináša do života ešte ďalšiu výhodu. Dáva nám silu odpustiť napriek tomu, že máme právo hnevať sa a možno aj žiadať o zadosťučinenie. Iba odpustenie je totiž schopné zastaviť kolotoč násilia, ktorý spustí nesprávne konanie.
Vo vzťahoch mám tak dve možnosti: odplatiť sa alebo odpustiť. Odplácanie prináša pocit zadosťučinenia, ktorý však rýchlo vyprchá. Odpustenie je síce spočiatku ťažké, ale jeho dosah je dlhodobý. A čo viac – otvára novú šancu tomu, aby som sa pokúsil nadviazať priateľstvo. Ak sa to podarí, priateľstvo mi prinesie šťastie.

Bože, naplň moje vnútro svojou láskou, ktorá odpúšťa kajúcemu hriešnikovi, ale odmieta každé zlo a hriech. Pomôž mi preukazovať milosrdenstvo, pretože aj Ty si milosrdný. Ďakujem.