Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad prahlbinou. Prvá kniha Mojžišova 1,2

Prvá kniha Mojžišova sa začína správou o stvorení. Podľa teológov je prvá kapitola Biblie písaná formou židovského rodokmeňa. V ňom je to najpodstatnejšie vždy na začiatku a na konci.
Na začiatku tohto zvláštneho rodokmeňa je Stvoriteľ. Na jeho konci zase človek a Bohom oddelený a požehnaný čas na budovanie vzťahu medzi Ním a človekom. Dnes preto budeme rozmýšľať o tom, čo sa udialo medzi počiatkom a stvorením človeka.
Na počiatku Boh stvoril nebo a zem. Zem bola podľa biblického textu pustá a prázdna, zahaľovala ju tma. Táto myšlienka ma zaujala a súčasne mi napadla jedna veľavravná príhoda.
Dospievajúci chlapec sa raz neskoro v noci vracal domov. Samozrejme, chcel byť tichý ako myš, aby nezobudil rodičov. Začul ho však slepý dedko. Poprosil ho, aby sa s ním chvíľu porozprával. Chlapec mu odvrkol: „Dedo, veď je polnoc!“ Starček sa nedal odbiť a potichu zašepkal: „Chlapče, ja mám polnoc stále.“
Kdesi v ďalekej minulosti stvoril Boh planétu Zem, ktorá bola zahalená v tme. Takéto prostredie nebolo vhodné pre človeka. No už v okamihu stvorenia Boh vedel, že raz bude na tejto tmavej planéte nielen svetlo, ale aj život.
Aj ja si niekedy pripadám pustý a prázdny. Občas mám pocit, že som rovnako temný ako naša čerstvo stvorená planéta. Keď však vidím, čo Boh urobil z tejto tmavej planéty, rastie vo mne nádej, že niečo podobné sa podarí urobiť Bohu aj so mnou.

Bože, bez Teba by môj život zostal pustý a prázdny. Bol by som uväznený v tme. Ďakujem Ti, že do mňa preniká Tvoje svetlo života.