Ježiš povedal zástupom: Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Matúš 11,11–13

Ježiš hovorí o Jánovi veľké slová. Jánov život bol vzdialený teplej pohodlnej posteli, výdatnej strave, značkovým oblekom… Život na púšti s chatrným odevom, chudobnou stravou a samotou nebol vtedy, a nie je ani teraz veľkolepou výzvou na nasledovanie. Keď mi dnes Ježiš hovorí, že nebeské kráľovstvo podnes trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú, tak iba preto, aby ma upozornil, že ak v sebe nosím túžbu po nebi, ak chcem už tu na zemi zažívať pokoj Božieho kraľovania vo svojom srdci, jediný spôsob, ako to môžem dosiahnuť, je „robiť násilie“ na sebe. Potrebujem sa odhodlať k radikálnej premene života a vynaložiť aj nadľudskú námahu voči zvodom diabla, ktorý ma chce obrať o Boží život. Život s Bohom si vyžaduje násilie na sebe samom, sebazapieranie, obetavosť, boj so svojou nerozhodnosťou, zmyselnosťou, lenivosťou, pohodlnosťou, nemiernosťou v jedení… Nie je potrebné pokračovať. „Materiálu“ na násilie voči sebe samému je neúrekom. Pane, pomôž mi odstraňovať zo života všetko, čo mi prekáža ísť za Tebou. Čím dnes začnem?
„Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu.“ (Rimanom 12,1)