Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a povedali: Toto bol naozaj Boží Syn! Evanjelium podľa Matúša 27,54

„Veľmi sa preľakli.“ Toto vyjadrenie zrejme nie je celkom výstižné. Sotva si dokážeme predstaviť, aký strach sa zmocnil rímskeho dôstojníka a jeho vojakov, keď krajinu zahalila nadprirodzená tma, zem sa začala triasť a zaznel víťazný výkrik zvláštneho zločinca, ktorého strážili.
Na chvíľu sa zastavíme pri tomto stotníkovi. Nepochybne to bol tvrdý muž. Len tak mohol plniť náročnú úlohu – ovládať vzdorovitých obyvateľov Palestíny. Židia nemali pre Rimanov jediné pekné slovo. Svoje pohŕdanie dávali najavo menším aj väčším odporom. Rimania reagovali rovnako. Denne dochádzalo k násilným stretom. Stotník pod Kristovým krížom bol nepochybne svedkom mnohých ukrižovaní. Neraz videl, ako ľudia umierali tou najstrašnejšou smrťou. Bola to súčasť jeho práce.
Stotník cítil, že tento muž je iný. Aj na jeho smrti bolo niečo zvláštne. Človek, ktorý si možno pred krátkou chvíľou robil z Ježiša kruté žarty, v okamihu jeho smrti vyznáva: „Toto bol naozaj Boží Syn!“ Tento pohanský vojak a niektorí jeho podriadení si uvedomili, že Ježišova smrť bola iná, zvláštna. Ježiš nebol obyčajný človek.
Vo vyznaní týchto vojakov vidíme, ako sa začínajú napĺňať proroctvá, ktoré pred nejakým časom Ježiš vyslovil: „A ja, keď budem vyzdvihnutý zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Ján 12,32) Ježiš predpovedal, že kríž bude mať príťažlivú silu. Na stotníkovi a ďalších vojakoch sa ako na prvých prejavila jeho sila a moc.
Stotníkovo vyhlásenie, že Ježiš bol Boží Syn, by sme nemali nechať bez povšimnutia. Podobné slová zazneli pri Ježišovom krste z Božích úst. To isté povedal aj Peter na ceste do Cezarey Filipovej. Teraz počujeme tie isté slová z úst pohana. Pozemský príbeh Ježiša ako „Boha s nami“ sa pomaly končí.
Kristus, náš Spasiteľ, má moc zachrániť nás. Jeho kríž dodnes priťahuje mužov a ženy.